V Mojtíne pochovali večného vojaka

, 28.06.2013 12:00
večný vojak, Mojtín
Vojakovi prišli vzdať hold obdivovatelia husárov v dobových uniformách. Autor: ,

Takmer po dvoch storočiach previezli z Rumunska do rodnej obce Mojtín telesné pozostatky Ladislava Škultétyho-Gábriša, ktorý vstúpil do dejín ako večný vojak. V habsburskej armáde odslúžil ako husár neuveriteľných 81 rokov. Vo štvrtok, v deň jeho 275. narodenín, ho pochovali do rodnej zeme.

Mojtín, ktorý má niečo vyše 500 obyvateľov, takú slávu dávno nezažil. Večnému vojakovi prišli vzdať hold husári na koňoch, slovenskí vojaci, diplomati, politici, cirkevní hodnostári, miestni obyvatelia aj návštevníci z ďalekého okolia.

„Keď sme sa o tejto udalosti dozvedeli, rozhodli sme sa pricestovať. Je to významná osobnosť. Bol verným vojakom a pre jeho charakterové vlastnosti si ho nadriadení a panovníci vážili,“ povedal Štefan Antalík, ktorý do Mojtína v Púchovskom okrese pricestoval z Dubnice nad Váhom.

Vojakov pomník
Vojakov pomník Autor: Milan Kráľ, Pravda

V modrej uniforme rakúskeho husára prišiel na ceremoniál Vašek Moravčík z moravských Bílovíc. Husári sa stali jeho záľubou. „Cez husárov som sa dostal k uniformám. Tá, čo mám na sebe, je presná replika nemecko-rakúskej husárskej uniformy z roku 1805, čo je obdobie života Ladislava Škultétyho-Gábriša. Aj keď on ako uhorský vojak bol vo farbách červenej a zelenej,“ vraví Vašek Moravčík.

V Mojtíne ho pozná každý

Z rodnej obce odišiel Ladislav Škultéty-Gábriš pred viac ako 250 rokmi a dodnes ho tu považujú za svojho najslávnejšieho rodáka. Mnohí majú ako samozrejmú výbavu domácnosti román Cisársky večný vojak od Jána Martiša. „Ako 12-ročný sa dal zverbovať, odišiel niekde do Rakús a tam bojoval v cisárskom vojsku. V obci každý o ňom vie. Veď aj náš kostolík dal postaviť, staval sa sedem rokov,“ vraví Cyril Klimo (70).

Večný vojak venoval Mojtínu svoje celoživotné úspory, ktoré počas 81-ročnej vojenskej kariéry zarobil. Jeho posledným želaním bolo, aby sa za ne postavil kostol a škola pre rodákov, aby nemuseli ísť do sveta takí negramotní, ako išiel on. Kostol stojí doteraz, škola je už zbúraná.

V obci boli počas ceremoniálu prítomné aj...
V obci boli počas ceremoniálu prítomné aj vlajky maďarskej pravicovej strany Jobbik. Autor: Milan Kráľ, Pravda

V obci stále žijú Gábrišovci, ale nikto z nich nie je pravdepodobne jeho príbuzný. Aj starostka obce má toto priezvisko. „Hľadali sme príbuzných Ladislava Škultétyho-Gábriša, ale nenašli sme nikoho. Vraj mal brata, ale nevieme, čo sa s ním stalo, nenašli sme o ňom žiadne záznamy,“ povedala Eva Gábrišová, starostka Mojtína.

Zažil štyroch cisárov

Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič považuje prevoz ostatkov Ladislava Škultétyho-Gábriša z Rumunska na Slovensko za akciu minimálne stredoeurópskeho významu. „Dávame na vedomie, že územie Slovenska malo v monarchii svoj význam a vychádzali z neho významné osobnosti. Naša história je dlhšia, ako sú len dejiny Československa a Slovenska. Preto si musíme ctiť osobnosti z územia Slovenska, ktoré sa zapísali do dejín,“ vraví Čaplovič.

Zúčastnení sa mohli zapísať do spomienkovej knihy.
Zúčastnení sa mohli zapísať do spomienkovej knihy. Autor: Milan Kráľ, Pravda

Za svojho života zažil Ladislav Škultéty-Gábriš štyroch cisárov, zúčastnil sa na 22 vojenských ťaženiach a 256 bitkách. Skončil ako zástavník husárskeho pluku. Vyslúžil si najvyššie vyznamenania, ktoré boli určené pre mužstvo habsburskej armády, striebornú medailu a delový kríž. Delový preto, lebo sa vraj odlieval z diel ukoristených nepriateľskej armáde.

Dožil sa 93 rokov a z toho 81 rokov bol husárom. Takáto dlhá služba vo vojsku je celosvetový unikát. Aj keď mu konkuruje istý francúzsky vojak, ktorý sa narodil v roku 1690, dožil sa 107 rokov a z toho mal 90 rokov odslúžiť pri vojsku. Na niektorých bojiskách sa dokonca mohol stretnúť s Ladislavom Škultétym-Gábrišom, keď Rakúsko bojovalo proti Francúzsku," dodal Miloslav Čaplovič.

Kde bojoval večný vojak

  • narodil sa 27. júna 1738 v Mojtíne, v matrike ho zapísali pod polatinčeným menom Ladislaus Gabrizech
  • po matkinej smrti v roku 1750 sa stal „synom pluku“ u husárov, kde slúžil jeho otec
  • zúčastnil sa na sedemročnej vojne vrátane slávneho dobytia Berlína, od ktorého sa začalo používať slovné spojenie „husársky kúsok“; bojoval v napoleonských vojnách i poslednej vojne proti Turkom; trikrát bol vážne zranený
  • podľa dobových záznamov ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu a čiastočne francúzštinu
  • v roku 1825 si cisár František všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne držal štandardu pluku. Traduje sa, že veteránovi, ktorý vtedy odslúžil už 75 rokov, ponúkol dôstojnícku hodnosť a bohaté výslužné, on však požiadal, aby mohol zostať doživotným zástavníkom
  • zomrel 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Sannicolau Mic, ktorá je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, kde bol pochovaný; jeho telesné pozostatky 21. mája 2013 dopravili na Slovensko a včera pochovali v Mojtíne

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk