Pre Slovákov sa nájde robota najmä v cestovnom ruchu

Pre našincov bude Chorvátsko aj po vstupe do Európskej únie stále symbolizovať skôr obľúbenú dovolenkovú destináciu s čistým morom a pálenou rakijou ako krajinu s atraktívnymi pracovnými príležitosťami.

01.07.2013 10:00
debata (1)

Situácia spred rokov, keď Slováci húfne odchádzali za prácou do krajín EÚ, by sa tak opakovať nemala. Personálne agentúry očakávajú, že otvorenie chorvátskeho trhu osloví najmä študentov, ktorí počas letnej sezóny spájajú príjemné s užitočným a popri brigáde ocenia aj kúpanie v mori. Podľa odborníkov nehrozí ani výrazný prílev chorvátskej pracovnej sily k nám.

Ak bude oddnes chcieť našinec v obľúbenej dovolenkovej destinácii pracovať, nebude mu v tom nič brániť. Pri pobyte dlhšom ako tri mesiace sa bude musieť len prihlásiť na prechodný pobyt na najbližšej polícii. „Potvrdenie o prihlásení prechodného pobytu za účelom práce mu bude vydané, ak má platný občiansky preukaz a potvrdenie o pracovnom pomere či dôkaz o samostatnej zárobkovej činnosti,“ uvádza Ivana Antolič Jurič z chorvátskeho veľvyslanectva na Slovensku. Rovnaký postup bude platiť aj pre stálych zamestnancov slovenských firiem, ktorí budú pracovať na zastupiteľstvách.

Pre brigádnikov je dôležité more

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti za tamojšou prácou ľudia určite nebudú odchádzať masovo. „Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť, ktorú majú okolo 19 percent, nemožno očakávať, že sa tam Slováci pohrnú. Ak záujem o prácu predsa len prejavia, pôjde skôr o malé a stredné podniky či odvetvie cestovného ruchu,“ myslí si. Vzhľadom na vysoký počet slovenských turistov by sa podľa neho mohli uplatniť najmä čašníci v reštauráciách, kde bude ich znalosť slovenčiny vítaná. Študenti pri výbere letných brigád budú však podľa neho aj naďalej uprednostňovať exotickejšie destinácie s vyšším zárobkom, ako sú Španielsko či Taliansko, aj napriek ich ekonomickým problémom.

Riaditeľ trenčianskej personálnej agentúry Europersonnel Richard Čačík si myslí, že študentom v prevažnej miere nezáleží, v akej krajine budú počas leta brigádovať, hlavne, aby mala more. „Až čas ukáže, či prejavia záujem aj o Chorvátsko. Uplatniť sa tam môžu najmä v gastronómii a hotelierstve, kde je počas letnej sezóny práce vždy dosť,“ vysvetľuje. Podľa neho pri zamestnávaní sezónnych čašníkov či predavačov znalosť slovenského jazyka až tak nezaváži, pretože väčšina našich turistov na dovolenke býva v apartmánoch s možnosťou vlastného varenia. Výrazné zmeny na trhu práce neočakáva ani bývalý riaditeľ Národného úradu práce Jaroslav Šumný. Podľa neho tí, ktorých práca v Chorvátsku láka, tam už dávno sú. „Chorvátsko nie je v súvislosti s pracovnými možnosťami až taká atraktívna krajina, ale ľudia, ktorí tam z nejakého dôvodu chceli žiť, si prácu dokázali nájsť aj bez ohľadu na povolenie,“ tvrdí.

Južania nám prácu nezoberú

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí ešte začiatkom júna avizovalo, že nováčikom Európskej únie otvorí aj náš pracovný trh. Šumný však ani v tomto prípade nepredpokladá, že Chorváti budú možnosť zamestnať sa u nás aj využívať. „Pri našich zárobkoch by to bolo nanajvýš zvláštne. Možno, ak by tu mali nejaké rodinné väzby, ale takých Chorvátov určite nebude veľa,“ myslí si. Podobný názor má aj Páleník. „Naším trhom nezamávalo, ani keď sa otvoril pre Bulharov či Rumunov. Podobne ako oni aj Chorváti budú smerovať za prácou pravdepodobne do bohatších krajín,“ hovorí. Podľa neho je Slovensko so svojimi pracovnými príležitosťami či možnosťou zárobku pre Chorvátov nezaujímavé a v prípade, ak by ich nemotivovala výška platu, uprednostnia krajiny, kde majú nejaké významnejšie väzby. Takým miestom je napríklad Viedeň, kde na rozdiel od nás žije relatívne veľká chorvátska komunita.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba