Diskusiu o Cyrilovi a Metodovi treba začať o storočie skôr

, 05.07.2013 14:00
Karol Pieta, Bojná, archeológia
Vedúci výskumu pri Bojnej Karol Pieta Autor: ,

Za prvými dotykmi Slovanov s písmom a kresťanstvom sa treba vybrať do Bojnej. Našli sa tu pozlátené plakety a na nich dva záhadné texty. Sú staršie ako solúnska misia a jeden z nich naznačuje ťahy podobné s gréckou abecedou, z ktorých pri zostavovaní hlaholiky vychádzal aj Konštantín. O nálezoch viac prezradil vedúci výskumu Karol Pieta.

Čo sa vlastne skrýva v nápisoch na plaketách z Bojnej?
Nápisy sú mimoriadne cenné reálie a je mi ľúto, že dodnes sa k tomu riadne nevyslovili paleografovia, jazykovedci. Plakety boli vyrobené v jednej dielni, no dvoma majstrami. To potvrdila analýza odborníkov z Viedenskej univerzity. Jeden z textov vychádza z klasickej latinky a podľa našej interpretácie znie IN DE, čo pripomína začiatok katolíckeho vyznania viery CREDO IN DEO. Druhý text má poškodený koniec a jeho interpretácia je ešte otvorená.

Ako možno vysvetliť grécke prvky v druhom texte?
Druhý text je tiež latinka, hoci písmená môžu mať nábeh na prvky gréckej abecedy. Možno išlo o niekoho, kto sa pohyboval v prostredí severného Talianska. Ide o dobu obrazoborectva v Byzancii, keď sa veľa stúpencov zobrazovania podoby Krista, svätcov uchýlilo do Talianska. A tak tu mohla vzniknúť kultúrna zmes latinských a gréckych prvkov.

Priniesli hlaholiku Konštantín a Metod alebo vychádzali z písma, ktoré sa utváralo už pred nimi?
Na to nie sú žiadne argumenty a určite nie z pohľadu týchto nápisov na plaketách, ktoré sú hádam ozaj staršie. Tu ide skôr o doklad prozápadnej orientácie starších misií, ktoré pôsobili na Veľkej Morave. Nitriansky biskup Wiching bol benediktínsky mních, stúpenec latinskej liturgie a je možné, že Nitriansko bolo baštou opozície proti byzantskej misii.

Nakoľko je pravdepodobné, že sa tieto plakety vyrobili na našom území, ako to naznačovali Rakúšania?
Z obdobia Veľkej Moravy sa zachoval celý rad šperkárskych dielní, ale dielne, kde by sa vyrábali takéto veci, sme nenašli. Mnohé podobné artefakty vznikali ako výrobky potulných remeselníkov, ktorí chodili od dvora k dvoru. Aj Majster Pavol bol z Norimbergu, obživu si však našiel v Levoči. Takisto Wit Stwosz z Krakova. Tiež tvoril ďaleko od miesta, kde sa narodil a získal zručnosti.

Plakety boli možno súčasťou prenosného oltára alebo relikviára. Dá sa tušiť, akú relikviu uchovávali?
O tom nie sú žiadne informácie. No išlo o dobu, keď sa uctievali ostatky svätcov. Veď aj Konštantín a Metod sa preslávili tým, že do Byzancie preniesli ostatky svätého Klimenta. Svätý Cyril bol nakoniec aj pochovaný v chráme San Clemente. Je v ňom slávna freska z 11. storočia, ktorá zobrazuje, ako v slávnostnej procesii prinášajú ostatky do Ríma k pápežovi.

Aj tento dar sa skrýval za historickým úspechom bratov, keď pápež v roku 868 povolil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Čo všetko však treba za tým vidieť?
Už aj z listu Rastislava cisárovi Michalovi III. zreteľne vyplýva, že kresťanstvo tu zapustilo korene a že vieru u nás šírili kňazi z Talianska, Nemecka či Grécka. K vynikajúcim počinom solúnskych bratov patrí to, že správne identifikovali príčinu neúspechu prvotných misií. Tie prezentovali vieru v jazyku, ktorému Slovieni pri bohoslužbách nerozumeli. Takže to bol výborný strategický ťah, že bratia prišli pripravení aj s preloženými textami.

Veľká zásluha tiež padá na vrub výborného diplomata Metoda. Treba si uvedomiť, že toto bolo územie, kde prebiehal kompetenčný spor. Pasovská a salzburská cirkevná provincia sa sporili o to, kto je vlastne oprávnený šíriť kresťanstvo v týchto oblastiach. A do toho vstúpila byzantská misia ako tretí prvok a Metod si naklonil Svätú stolicu nepochybne svojím diplomatickým vystupovaním. V rokoch 871 až 873 bol Metod väznený v Pasove. Cirkevný súd sa ho spýtal, či vie o tom, že táto oblasť patrí pasovskému biskupovi. Na to povedal, že to nevedel, ale že vie, že táto oblasť patrí svätému Petrovi, čiže Svätej stolici. A práve to bol dôvod, prečo sa ho pápež zastal a vyslobodil ho zo zajatia.

Boli Konštantín a Metod pôvodom naozaj Gréci? Napríklad Bulhari radi hovoria, že boli Slovania.
Boli to nepochybne Gréci, ktorí ovládali slovanský jazyk. A ovládali ho natoľko dobre, že v ňom vedeli komunikovať. Najmä Konštantín, ktorý vedel v tej reči prekladať. Niektorí historici však uvažujú o tom, že bratia mali slovanskú matku.

Ako možno vysvetliť slová byzantského cisára, že všetci Solúnčania hovoria čistou „slovančinou“?
V ich okolí sa sloviensky jazyk používal. A v tom čase nebol ešte rozdelený. Slovania sa vtedy navzájom oveľa lepšie rozumeli ako dnes. Existovali určité dialekty, ktoré sa menili v samostatné jazyky. Veľké rozdiely nastali až vznikom samostatných štátov a bariérami. Maďarský klin oddelil južných Slovanov od západných a priame kontakty sa prerušili. Dnes už české deti nerozumejú po slovensky. Po rozdelení spoločného štátu nemáme spoločnú televíziu a obe reči sa od seba vzďaľujú.

Jedným z darov, ktorí priniesli na Veľkú Moravu, môže byť pyxida. Krásne zdobená nádoba zo slonoviny. Je to stále len hypotéza bez dôkazov? Pred časom sa pri Čiernych Kľačanoch zopakoval výskum…
Na pyxide je zobrazený príbeh založenia Ríma, ale vzhľadom na datovanie tohto artefaktu sa predpokladá, že to symbolicky pripomína skôr založenie Nového Ríma, čiže Konštantínopola, ktorý bol neskôr hlavným mestom Byzantskej ríše. Odtiaľ vychádzala cyrilo-metodská misia. Táto hypotéza Titusa Kolníka sa pokladá za pravdepodobnú. Pozostatky tohto predmetu sa našli v súvislosti so slovanským hrobom z 9. alebo 10. storočia. Nálezové okolnosti však stále nie sú isté.

Pyxida, vzácna nádoba zo slonoviny sa našla pri...
Pyxida, vzácna nádoba zo slonoviny sa našla pri Čiernych Kľačanoch. Autor: Andrej Barát, Pravda

Zachoval sa vôbec nejaký predmet po Konštantínovi a Metodovi?
Určite nič, čo by sme mohli dať do priamej súvislosti. A niet divu. Takých prípadov je len niekoľko, keď sa trebárs našiel kráľovský hrob a mŕtvy mal na ruke prsteň s nápisom kráľ Childerich. Tu sa však skôr dlhodobo vlečie spor o hrob Metoda. Vieme, že zomrel 6. apríla 885 na Veľkej Morave, ale to je široký pojem. Existujú hypotézy, že to mohlo byť v Uherskom Hradišti v časti Sady, kde sa vykopal veľký chrámový areál vrátane pohrebnej kaplnky. No kostrové pozostatky nemáme.

Kde mohli založiť takzvané Veľkomoravské učilište?
Je vysoko pravdepodobné, že to bolo v Mikulčiciach alebo v Starom Měste pri Uherskom Hradišti. Učilište si nemožno predstaviť ako klasickú školu s lavicami. Živá prax žiakov viedla skôr do terénu, aby vzdelávali ľudí a vyhľadávali ďalších učeníkov. Aj napriek tomu, že tie najväčšie vtedajšie centrá sa našli na Morave, myslím, že Slovensko ešte nepovedalo posledné slovo. Máme tipy na strednom a severnom Slovensku, kde by sme mohli objaviť podobné strediská ako v Bojnej. Ešte je veľa roboty, čo sa týka spoznávania vnútornej štruktúry Veľkej Moravy.

Platidlo starých Slovanov
Platidlo starých Slovanov Autor: Andrej Barát, Pravda

Dokázali si Slovania v Bojnej odlievať prvé zvony?
Na výrobu zvonoviny, špeciálnej zliatiny bronzu, boli potrebné určité suroviny a technológie. V Starom Měste sa našla podobná zliatina, stopy po odlievaní sú aj v Blatnohrade, maďarskom Zalavári. Bojniansky zvon pritom nepatrí k najkvalitnejším odliatkom, sú tam malé dierky, čo by skutočne mohlo svedčiť o domácom pôvode. Nedávno bol bojniansky zvon experimentálne odlievaný na Morave. Skúšali, či sa to dá. A podarilo sa.

Návštevníkov malého múzea v Bojnej nakoniec neprekvapia ani tak unikátne plakety či zvony, ale okovy. Postavili mohutné hradisko Slovanov otroci?
Určite. Obchod s ľuďmi bol v tých časoch tým najvýnosnejším podnikaním. Aj taká Praha či Krakov boli strediskami predaja ľudí do otroctva. V boji nešlo len o to, zabiť nepriateľa, ale zajať nepriateľa, aby sa získal cenný tovar, človek na predaj. Tie okovy sú tak dojímavým svedectvom existencie tohto fenoménu.

PhDr. Karol Pieta, DrSc., (71) držiteľ Zlatej medaily SAV, Krištáľového krídla, Pribinovho kríža, vedúci archeologických výskumov v Poprade-Matejovciach, v Bojnej, v Liptovskej Mare, v Kuvajte, vyštudoval Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, narodil sa v Nitre.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku