Tisícročný odstup však odborníkom pomiešal artefakty a postavy 20. storočia. A tak okrem Paula a Johna zaradili do skupiny aj basketbalistu Scottieho Pippena. A na obal ich najslávnejšieho albumu umiestnili trojuholník z nahrávky skupiny Pink Floyd. Keď sa dnes slovenskí historici zaoberajú nálezmi z čias Cyrila a Metoda, majú v podstate rovnaký odstup, ako budú mať archeológovia v roku 3000 od Beatles.
Isteže, dokument je len paródia. A veda je veda. Ale predsa… Pozrime sa už len na miesto konania veľkolepých osláv Sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda. V nedeľu, ako aj počas posledných rokov, sa odohrajú aj na hrade Devín. Keď sme sa pár dní pred sviatkom na hrade zastavili, spýtali sme sa na vzťah solúnskych bratov k Devínu archeologičky Mestského múzea Bratislava Kataríny Harmadyovej. Tá nám uprostred aktuálnej expozície Devín v čase príchodu Konštantína a Metoda povedala, že sa vlastne dodnes nevie, či bratia na hrade niekedy boli.
O takéto otázniky sme na ceste po stopách Cyrila a Metoda na Slovensku zakopávali na každom kroku. Kadiaľ na naše územie prišli, kde sa zastavili, aké dary priniesli? Konštantín a jeho starší súrodenec sú pritom značkou, ktorá Veľkú Moravu (spolu so Svätoplukom) dobre predáva, takže každé nálezisko z oných dávnych čias by sa bratmi rado pochválilo. Rozhodli sme sa preto zmapovať a opísať príbehy, ktoré sa môžu i nemusia viazať k najznámejším Solúnčanom na Slovensku. Aj keby s bratmi nemali nič dočinenia, stoja totiž za to.
V Bojnej vzniká skanzen
Obec Bojná sa nachádza na polceste medzi Piešťanmi a Topoľčanmi. Priamo v dedinke Veľkú Moravu pripomína len malé nové múzeum. Archeologické nálezisko je v lese, kde sa dá dostať malebnou hodinovou pešou prechádzkou. Ale aj za 30 minút na bicykli alebo za 10 minút automobilom, na ktorom vám veľmi nezáleží (nie, že by vám ho tam ukradli, ale posledná časť cesty je hrboľatá, skoro autenticky ako z čias Veľkej Moravy). Pretože hradisko pri Bojnej v časoch príchodu Cyrila a Metoda rozkvitalo, hľadali sme stopy bratov aj tu.
Už v múzeu sme od jeho sprievodkyne Renáty Kramárovej dostali tradičnú odpoveď: „Nie je potvrdené, že by tu Cyril a Metod boli. Ale nie je to ani vylúčené. Išlo predsa o jedno z centier Veľkej Moravy,“ vyprevádzala nás smerom k nálezisku. Po desaťminútovej jazde sme však pochopili, že ak by sa Cyril s Metodom v súčasnosti chceli vrátiť na Slovensku niekam, kde by sa cítili ako doma, ako vo svojej dobe, zvolili by za cieľ svojej cesty práve Bojnú. V lese totiž stredoveké sídlisko vstáva z mŕtvych. Alebo doslova – zo základov.
Jedna polozemnica, čo je typické slovanské obydlie, stojí uprostred lesa už od minulého roka. Ide o model postavený na pôvodných základoch, na ktorého výstavbu dozeral archeológ Karol Pieta. Druhý domček budovali práve v čase nášho príchodu. Do osláv, ktoré budú priamo na nálezisku v nedeľu 7. júla, má byť hotový. Starosta obce Bojná Jozef Stankovský upozorňoval na detaily, ktoré si človek pri letmom pohľade nevšimne. „Táto polozemnica sa dá napríklad zamknúť kľúčom, ktorý máme dole v múzeu,“ hovoril s nadšením.
Foto: Andrej Barát, Pravda
A naozaj, obydlia boli vybudované do posledných detailov. V druhej práve nadšenec Ján Kolník dokončoval výplet pod strechou, ktorý kedysi nahrádzal komín. „Pri výskume sa nenašiel odtlačok komína, dym teda zrejme odvádzali takto,“ ukazoval Kolník, zatiaľ čo zručne zapletával ďalšie a ďalšie prúty. Stavajú tieto domy tak, ako naši predkovia? „Kdeže, doba je rýchla,“ usmial sa. „Ešte na začiatku 20. storočia by to ľudia vedeli spraviť podobne a celé ručne. Boli zručnejší, viac trénovaní na ťažkú fyzickú robotu. Viem to, lebo dedko bol tesár,“ dodal.
Pri odhade, ako dlho mohli stavať takúto polozemnicu Slovania, chvíľu váhal. Potom dodal, že asi týždeň. Pravda, ak na stavbe robili piati až šiesti ľudia. Viacerých by domček nepojal. Starosta projektu verí. Ukazuje nám kúsok obranného valu poskladaného z kameňov a drevených polien, aby demonštroval jeho majestátnosť. A tiež význam, aké malo obydlie v 9. storočí. Ak starostu a obec optimizmus neprejde, o pár rokov by tu mohol vzniknúť slovanský skanzen. A potom už Cyril s Metodom určite prídu. Minimálne ako herci.
Do akého prostredia prišli?
Bojná má však s Cyrilom a Metodom magickú spojitosť už aj dnes. Možno by sa nad niektorými súčasnými interpretáciami nálezov starí Slovania bavili, ako my nad archeológmi z roku 3000, ktorí poplietli členov Beatles. Ale pozlátené bronzové plakety, ktoré sa na hradisku našli, si vyslovene žiadajú, aby sa otvorila zaujímavá polemika. Tá sa viaže k nápisom, ktoré tieto vzácne kúsky zdobia. Konkrétne fragmenty starých písiem. Jedno z nich je latinka a druhé má znaky podobné ako hlaholika.
„Je to hlavolam aj pre odborníkov,“ opisuje nám Kramárová, ktorej sa na krku hojdá prívesok s miniatúrnou replikou jednej z plakiet. „Príchod Cyrila s Metodom predchádzajú možno až o sto rokov, napriek tomu to písmo naozaj pripomína hlaholiku. Ktovie, či tie okrasné prvky k latinke vyryli neskôr, alebo či sa Konštantín pri tvorení hlaholiky náhodou neinšpiroval písmami, ktoré už existovali na našom území,“ zamýšľala sa sprievodkyňa. Zároveň dodala, že ľudí táto záhada až tak veľmi nezaujíma. Návštevníci sú skôr zvedaví na bežný život Slovanov. Práve túto stránku si všíma aktuálna výstava na hrade Devín. Keď sa už dnes ľudia nemôžu dozvedieť, či Cyril s Metodom zavítali tam či onam, vďaka expozícii si môžu vytvoriť aspoň predstavu, do akého prostredia solúnski bratia prišli. Konkrétne v prípade Devína mohli byť prekvapení dedinským prostredím. „Devín bol v čase ich príchodu vojenskou pevnosťou,“ dodáva Harmadyová. Ako by teda vyzerali zvedavci – Slovania, ktorí by určite pozorovali príchod veľkolepého sprievodu vierozvestov, vzdelancov, ale určite i vojenského sprievodu?
Muži by mali oblečený rubáš a nohavice rôznej dĺžky, prípadne onuce či pančuchy. Odev by mali stiahnutý opaskom, na ktorom by nosili zavesené drobné predmety dennej potreby. Ženy by mali oblečenú dlhú košeľu, na ktorú by si navliekli suknicu alebo zásteru. A na hlave, samozrejme, šatku. Vyššia spoločenská vrstva bývajúca na kopci mohla mať aj kabáty s guľovitými gombíkmi, dokonca aj odev z drahých dovezených látok. Slovania šili z ľanových, konopných a vlnených látok. V „móde“ bola najmä biela, ale aj sivá, čierna, červená, zelená a žltá.
Ako mohlo teoreticky vyzerať privítanie solúnskych bratov na Devíne? Keďže išlo o vojenské opevnenie, zrejme pred sprievodom prišiel ohlásiť príchod Cyrila a Metoda posol. „Ich príchod navyše inicioval Rastislav, takže sa dá predpokladať, že mal záujem, aby ich patrične privítali,“ dodala Harmadyová. Ako by sa bratom páčil Devín po 1 150 rokoch? Boli by poctení, že na oslavu ich príchodu vystrojili Slováci oslavy za 164-tisíc eur? Možno by skôr nadávali, že za také peniaze by mohla výrazne pokročiť zdĺhavá rekonštrukcia hradu…
Foto: Andrej Barát, Pravda
Bola pyxida darom od Michala III.?
K Cyrilovi a Metodovi sa (ne)viaže aj nález z roku 1974. Nepostaral sa oň však tím archeológov, ale dvaja mladí chlapci. Kúsok za dedinou Čierne Kľačany si pri hre všimli, že z hliny trčia kosti a lebka. „Nie je to partizán?“ pomyslel si vtedy jeden z nich, Stano Lukáč. Z brázdy aj s kamarátom napokon vytiahol kusy bieleho čuda s vyrezávanými motívmi. Mal vtedy štrnásť a žiadnu predstavu, že našiel vzácny klenot. Pyxidu – škatuľku zo slonoviny. Originál mal potom chvíľu doma. „Brat sa ju pokúsil drôtom dať dokopy. Mala okrúhly tvar. Bolo to pekné, lesklé.“
Keď nález odovzdali, dostalo sa im skromného nálezného, pre chlapcov v ich veku však vzácneho – voľného dňa v škole. „Vozili ma v gazíku po dedine a ukazoval som im nálezisko,“ usmieval sa Lukáč. Archeológom odovzdali všetko do posledného kúska. „Tí nás ešte upodozrievali, či sme si náhodou niečo nenechali. Chýbala im jedna časť, všade preosievali zem a nevedeli ju nájsť.“ Na miesto sa archeológovia vrátili aj pred pár rokmi. Chlapci, už štyridsiatnici, však nevedeli po časovom odstupe presne ukázať, kde vzácny artefakt kedysi našli.
Kopalo sa preto na viacerých miestach. Dôvod? Potvrdiť spojitosť s Cyrilom a Metodom. Archeológovia sa rozhodli preveriť teóriu, podľa ktorej pyxidu priniesli na naše územie práve solúnski bratia. Podľa niektorých odborníkov totiž mohla byť darom byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi. Vyrobili ju v 5. storočí a bol to vzácny predmet zo slonovinovej kosti, ktorý v dávnych časoch nevlastnil hocikto. Tieto nádobky mali aj veko a uchovávali sa v nich šperky, oleje. V neskoršom období sa do nich ukladali relikvie svätcov.
Exkluzivita tej čiernokľačianskej spočíva tiež v tom, že je jednou z iba dvoch pyxíd, ktoré sa našli severne od Dunaja. Tú druhú objavili na Morave. Po stranách okrúhlej šperkovnice sú na tej čiernokľačianskej vyrezané postavy pastiera, oráča, oviec a volov. „Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že by to mohol byť motív vyorávania hraníc mesta. Niečo podobné, ako keď Romulus a Remus založili Rím,“ vyjadril sa počas trvania ostatného výskumu pri Čiernych Kľačanoch riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko.
Kópie pyxidy sú dnes vystavené na viacerých miestach na Slovensku. Originál si mohli zvedavci prezrieť aj v klenotnici na Bratislavskom hrade. Pôvodnú pyxidu z každej strany vyobracali aj technici v Archeologickom ústave v Nitre, keďže sa snažili na počítači vytvoriť jej trojrozmerný obraz. Či má pyxida naozaj spojitosť s vierozvestami sa zatiaľ – ako inak – nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť. Pre miestnych je však dôvodom na hrdosť. Tento rok napríklad v obci usporiadali už 19. ročník cestného behu nazvaného – Čiernokľačianska Pyxida.
Cyrilovu kosť chceli Bulhari
Aby však putovanie po stopách Cyrila s Metodom nemalo len abstraktné nálezy, môžeme si pripomenúť príbeh z roku 2009. Slovensko vtedy navštívil bulharský biskup Kyprián. Zo Slovenska si chcel odniesť vzácnosť nad vzácnosť – čo i len kúsok z pozostatkov svätého Cyrila. Tie reálne existujú, na naše územie sa dostali až v 60. rokoch minulého storočia. Išlo o takzvanú svätú kosť, pamiatku otca slovanského písma, ktorá bola uložená v relikviári v katedrále na Nitrianskom hrade.
Kosť svätého Cyrila biskupstvu v Nitre pred viac ako štyridsiatimi rokmi daroval pápež Pavol VI. Relikviár je uložený v kaplnke Katedrály svätého Emeráma. Blízko neho sú tiež ostatky ďalších svätcov – Svorada a Benedikta. Tých sa v 14. storočí zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Kosti sa do Nitrianskeho hradu vrátili až po jeho smrti. Ak by chcel bulharský biskup Kyprián odísť s kosťou Cyrila, musel by sa zachovať rovnako výbojne ako kedysi Matúš Čák. Čo, samozrejme, nechcel.
„Pri pohľade na ostatky pochopil, že sú tu prekážky technicky neprekonateľné,“ naznačil vtedy protokolár nitrianskej župy Emil Paliatka. Svätá kosť je totiž len jedna. „Aj to taká veľmi drobná, že keby ju pílili na dve časti, rozpadne sa na prach.“ Biskup Kyprián však napokon nevyšiel naprázdno. Nitrianske biskupstvo Bulharom pripravilo takzvanú druhotnú relikviu. Látku, ktorá sa kosti dotkla. „Kus cenného cirkevného rúcha sa počas ceremónie priloží k ostatkom. Rúcho sa potom zarámuje vo veľkosti A4 a uloží sa do slávnostnej škatule,“ prezradil Paliatka.
Relikvie boli už v stredoveku veľmi cenné. Vznikol z toho dokonca výnosný obchod. Kostry niektorých svätcov boli takmer úplne rozobraté, až musela cirkev zasiahnuť. Bulharský záujem o nitriansku kosť potvrdzuje, že relikvie si udržali svoju hodnotu dodnes. Populárne sú však stále aj medzi obyčajnými veriacimi. Keď pred dvoma rokmi kosť putovala po slovenských farnostiach, farári hlásili väčšie návštevy. "Viacerí veriaci dokonca využili možnosť individuálneho uctenia si ostatkov sv. Cyrila z bezprostrednej vzdialenosti,“ povedal vtedy správca farnosti v Kútoch.
V slovenských katolíckych kostoloch sa nachádza množstvo rôznych relikvií a niektoré sú dokonca staršie ako kosť sv. Cyrila. „Oltár nitrianskej katedrály ukrýva napríklad ostatky sv. Emeráma, ktorému bol zasvätený prvý kostol v stredovýchodnej Európe,“ povedal hovorca nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Časti Cyrilových kostí sú však veľmi vzácne najmä preto, že sú to jediné ostatky, ktoré sa po dvojici vierozvestov našli. Inými slovami, na dôvažok konečne skutočná stopa po solúnskych bratoch na Slovensku.
Cyril a Metod. V priekope a s balónmi Zrekonštruovanou gotickou priekopou na Nitrianskom hrade znie Proglas. Predslov k svätému evanjeliu, v ktorom je vyzdvihnutá potreba pestovania písomníctva v národnom jazyku. Dospelí i deti pri tejto scéne sledujú, ako solúnski bratia nosia v rukách héliové balóny. Čo balón – to jedno písmeno hlaholiky. Aj takúto podobu má priblíženie príbehu Cyrila a Metoda publiku 21. storočia.
Herci nitrianskeho Starého divadla Karola Spišáka pripravovali exteriérové predstavenie Po stopách vierozvestov Cyrila a Metoda bez scenára. Autorský projekt sa viaže k oslavám 1 150. výročia príchodu bratov na Slovensko. Štyridsaťminútové predstavenie zahrajú na Nitrianskom hrade dnes v sobotu o 17., 18., 19. a 20. hodine a potom ešte 31. augusta a 21. septembra.
„Ako sa pripraviť na úlohu Metoda?“ zopakoval otázku herec Rado Hudec, ktorý si v predstavení zahral staršieho z bratov. „Nie je to vážna hra, kde treba postavou liezť divákovi pod kožu, takže tá príprava bola skôr taká, že sme spoločne vymýšľali rôzne scénky, tak aby dnešného diváka zaujali. Je to autorské divadlo a ľudí chceme najskôr vtiahnuť do deja humorom,“ vysvetľoval herec.
Prvá časť predstavenia je bábková. Úsmev na tvárach ľudí vyvolávajú už len drevené bábky, ktoré sa nehýbu a sú samy osebe vtipné. „Potom ten groteskný humor vychádza aj z faktu, že medzi bratmi bol takmer 15-ročný rozdiel. Metod bol Cyrilovi niekedy viac otcom ako bratom. A z tohto vekového rozdielu sme ťažili pri tvorbe dialógov,“ dodal 31-ročný Hudec.
Presne 1 150-ročný príbeh teda herci „predajú“ divákovi najskôr cez vtip, druhá časť predstavenia je však vážnejšia, trochu symbolická a diváka má čosi priučiť. Či len pripomenúť, čo možno už pozabúdali z hodín dejepisu. Zatiaľ čo herci na javisku hrajú, znie raz faktografický komentár, potom si zase diváci môžu vypočuť Proglas v plnej dĺžke.
„Kostýmy máme dobové, týmto smerom sme sa nechceli tlačiť do súčasnosti,“ dodáva Hudec, ktorý pripomína, že okrem hercov Starého divadla v hre vystupujú aj žiaci základnej umeleckej školy. „Hrajú domácich – Slovanov. Pretože je dôležité ukázať divákom, že ľud vierozvestov vždy nevítal s otvorenou náručou. Cyril s Metodom museli Slovanov presvedčiť o dôležitosti svojej misie,“ uzatvára.