Bez poznania odkazu vierozvestcov ostanú oslavy len pozlátkou

06.07.2013 10:08
oslavy Cyrila a Metoda, Nitra
Na oslavy príchodu solúnskych bratov prišli do Nitry tisícky ľudí. Autor: ,

Mladšia a stredná generácia si pamätá rok príchodu Cyrila a Metoda ešte zo školy, starší ľudia skôr z kostola. Pridanú hodnotu, ktorú na Veľkú Moravu priniesli z Byzantskej ríše, však väčšina občanov vníma.

Okrem poslancov denník Pravda urobil prieskum vo väčších mestách, kde sa ich obyvateľov pýtal, kedy k nám vierozvestcovia prišli a čo pre Slovensko znamenali. Aj keď väčšina z nich presný rok nevedela, na význam ich misie si spomenula. Z odpovedí však vyplynulo, že sa k tomuto sviatku stavajú vlažne.

„Fúúúha! Prišli v roku 863? Alebo 867? Neviem to presne. Priniesli nám však prvé písmo, šírili vieru,“ odpovedala študentka Ema z Trnavy. Sama vraj oslavy tohto sviatku nijako zvlášť neprežíva. „Teším sa však na sprievodný program. Pôjdem sa pozrieť na Nitriansky hrad. Určite tam budú stánky, umelci, hudba,“ prezradila.

Dátum príchodu Cyrila a Metoda je tvrdým orieškom aj pre mnohých Stredoslovákov. „To boli tí dvaja, ktorí sem prišli hlásať o náboženstve?“ vyzvedá 62-ročná Veľkokrtíšanka Mária. A na otázku, kedy k nám mali prísť, odpovedá protiotázkou: „Pred osemsto rokmi?!“ Mená vierozvestcov nič nehovoria 15-ročnému Filipovi z Lučenca. „V škole sme niečo preberali, ale už si nespomínam,“ tápa v pamäti.

Správny rok 863 bez rozmýšľania vyslovil 45-ročný Vladimír z Martina. Ako vášnivý numizmatik ho vraj pozná už aj preto, že k výročiu vychádza pamätná minca, okolo ktorej sa viedli európske debaty pre zobrazenú svätožiaru nad ich hlavami.

„Bolo to v roku 863, viem to od základnej školy. Bolo to v roku 1983, ešte za hlbokej totality, keď nám učiteľka dejepisu rozprávala, že slávime 1¤120. výročie príchodu slovanských vierozvestcov. Na tú dobu to bola pomerne neobvyklá školská téma…“ zauvažoval pri odpovedi 41-ročný trenčiansky úradník Róbert Michutský.

Martin Králik, 63-ročný dôchodca z Považskej Bystrice, vie zase veľa o solúnskych bratoch z kostola. „Je však mýtus, že ako prví priniesli na naše územie kresťanstvo. Už pred nimi tu boli germánski misionári. A tak je to s nimi doteraz, stále chcú mať nad naším územím patronát – z východu aj zo západu,“ prispel k téme politologickou úvahou.

Podľa sociológa Stanislava Buchtu je chybou, ak si naši ľudia historický vklad Cyrila a Metoda uvedomujú len tak vlažne. „História je zdroj poučenia pre súčasný život. Ak národ stratí historickú pamäť, tak si najmä tie zlé dejinné udalosti niekoľkokrát zopakuje. A je odsúdený len k prostému materiálnemu prežívaniu, bez akéhokoľvek kultúrneho posunu,“ zdôrazňuje Buchta.

Odborník na starých Slovanov a Veľkú Moravu Ján Steinhübel považuje odkaz solúnskych bratov za stále živý. „Hneď po príchode na Veľkú Moravu rozbehli vzdelávacie aktivity pre ľudí. Založili veľkomoravské učilište, prekladali, vyučovali a vytvorili tak priestor na formovanie domácej vrstvy vzdelancov,“ vysvetľuje. Rozvoj vzdelania podľa neho patrí k ich najdôležitejším prínosom, a práve na tento odkaz by ľudia nemali zabúdať.

Podľa Steinhübela vo veľkej miere prispeli aj k vzniku Veľkej Moravy ako nezávislého štátu, keď svojím diplomatickým talentom zabezpečili, aby získala samostatnú cirkevnú provinciu. Veľkomoravský arcibiskup sa vďaka tomu zodpovedal priamo pápežovi, s čím súvisela aj väčšia nezávislosť od Východofranskej ríše či získanie legitimity na najvyšších európskych miestach, v Ríme a Carihrade. „Mnoho ľudí tiež netuší, že Metod bol aj vynikajúci právnik, ktorý sa zasadzoval o dôsledné dodržiavanie práva a veľkomoravskému štátu dal veľa zákonov,“ hovorí historik.

Vzdelanie, nezávislosť a právo sú podľa historika tými dôvodmi, prečo si Cyrila a Metoda treba stále pripomínať. „No ak sa ich posolstvo nebude skutočne aj dodržiavať, veľké oslavy, sochy a iné zaklínadlá nepomôžu a zostanú len pozlátkou,“ uzatvára Steinhübel.

Anketa Prečo sa Konštantín označuje aj menom Cyril?

Denník Pravda sa počas slávnostného zasadnutia parlamentu k príchodu vierozvestcov pýtal poslancov, prečo sa Konštantín označuje aj menom Cyril. Správna odpoveď je, že Konštantín bolo rodné meno. Rehoľné meno Cyril (Kyrillos) prijal neskôr, podľa historikov to bolo tesne pred smrťou r. 869 v gréckom kláštore v Ríme.

Poslanec Jozef Mikloško
Poslanec Jozef Mikloško Autor: TASR

Jozef Mikloško (KDH)

Až ako biskup sa stal Cyrilom a jeho rodné meno Konštatnín dostal od svojej matky v Solúne, kde žil. Podstatnejšie než pôvod jeho dvoch mien je však jeho príchod na Veľkú Moravu. Najprv ho prijímali, potom ho vyhnali, zavreli, mučili a nakoniec umrel. Celú jeho misiu vyhnali, našu reč síce uznali ako štvrtú bohoslužobnú reč, no o chvíľu to ďalší pápež zrušil a takto to pokračovalo. Toto je vlastne história celej Európy, ale aj nášho Slovenska.

Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec
Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec Autor: SITA

Ivan Štefanec (SDKÚ)

Jeho meno bolo pôvodne Cyril, ale prijal meno Konštantín vo Vatikáne, kam v roku 867 šli na misiu. Keď zomrel, bol už teda Konštantín a je vo Vatikáne aj pochovaný.

Anton Martvoň
Anton Martvoň Autor: Ivan Majerský, Pravda

Anton Martvoň (Smer)

Je to veľmi zaujímavá otázka. Vychádzam z toho, že mal asi dve mená. Je pravda, že podľa Cyrila bolo nazvané ďalšie písmo, ktoré sa vyvinulo z hlaholiky. Myslím si, že jedno meno bolo domáce a druhé potom získal na území Slovenska. Ale ktoré bolo ktoré, neviem povedať.

Poslanec za SAS Peter Osuský
Poslanec za SAS Peter Osuský Autor: SITA, Marián Peiger

Peter Osuský (SaS)

Neviem. Konštantín je nepochybne pôvodne grécke meno, meno Cyril je pre mňa ťažko zdôvodniteľné. Každopádne jeho vklad do jazykovedy sa potom odrazil v názve cyrilika, čo je pre balkánske slovanské národy názov azbuky. Ale kde došiel k Cyrilovi, to veru neviem.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku