Bez preniknutia do afganskej armády by sa takýto útok nepodaril

, 09.07.2013 20:00

Teroristický útok, pri ktorom zahynul slovenský vojak a ďalší šiesti boli zranení, by sa inak ako infiltrovaním sa do afganskej armády zrejme nepodaril. V celej oblasti pôsobenia spojeneckých jednotiek NATO totiž vládnu mimoriadne prísne bezpečnostné pravidlá. Svoje skúsenosti z misie v Kandahári opisuje vojak, ktorý tam v roku 2010 strávil pol roka. Svoje meno si neželal zverejniť, čo redakcia rešpektovala.

Ako to vyzerá na základni v Kandahári? Viete si vôbec predstaviť, ako k útoku došlo?
Neviem, je tam totiž strašne veľa ozbrojených síl, vyše 25-tisíc vojakov. Všade sú prísne bezpečnostné opatrenia. Je ťažko povedať, koľko vojakov stráži naraz základňu, no najviac ich je na bráne. Ostatní sú rozdelení po vežiach a z nich kontrolujú okolie. Tí, ktorí sú pri plote, sú väčšinou v obrnených vozidlách, navrchu ktorých majú guľomety. Podľa dostupných informácií sa však mal útočník dať naverbovať do radov vojakov a prekvapiť iných.

Sú naši vojaci oddelení od afganských vojakov alebo s nimi prichádzajú do kontaktu bežne?
Naši sú oddelení. V jednej časti je síce vytvorený areál, ktorý je spoločný, no inak má každý kontingent svoju zónu. V centre sa všetci stretávajú na obed či pri nakupovaní, keďže v tejto zóne sú vytvorené miesta najmä pre takéto spoločné potreby. Ak však útok prebehol pri výcviku, ako bolo zverejnené, muselo to byť inde. Výcvik totiž prebieha v časti, do ktorej majú prístup len vojaci, ktorí na to majú mandát. To sú väčšinou len špeciálne jednotky, teda predpokladám, že mohlo ísť o príslušníkov našej špeciálnej jednotky zo Žiliny alebo z Martina.

Ako presné miesto útoku bol dosiaľ udávaný areál kandahárskeho letiska… Ako je zabezpečené tá časť?
Tento areál je prísne strážený. Je tam dvojplot, nad ktorým sú ostnaté drôty a celá ochrana je tiež napojená na centrálny kamerový systém. Aj malý náznak porušenia bezpečnostných predpisov sa teda môže odsledovať okamžite. Sú tam presne určené jednotky, ktoré majú zasiahnuť, ak k nejakému incidentu dôjde. Každý sektor stráži určitý kontingent. Slováci majú pridelenú južnú stranu, vedľa nás sú Bulhari, Američania sú na severe a podobne. Celé letisko je teda zabezpečené veľmi dôkladne.

Nie je teda bilancia jeden mŕtvy a šiesti zranení vzhľadom na takú ochranu pomerne vysoká?
Útočníkovi to pomerne vyšlo, pretože vojaci si zrejme mysleli, že ide o normálneho vojaka a nepredpokladali, že ide o infiltrovaného teroristu. Asi neverili, že chce po nich strieľať.

Stáva sa v tejto oblasti častejšie, že sa niekto takto infiltruje a útočí „zvnútra“?
Počas môjho pôsobenia v misii sa to stalo raz. Pri plote sa traja útočníci odpálili a dvoch ďalších stihli strážnici včas zastaviť. Brali sme to však tak, že chceli dokázať, ako blízko sa vedia dostať. Väčšinu času sme však zažívali skôr raketové útoky, tie sú tam bežnejšie. Za pol roka sme ich mali 76, hoci zabitý počas nich od nás nebol nikto. Skôr dochádzalo k viacerým zraneniam. Z ich strany je to skôr demonštrácia sily. Za ten čas, čo som bol v Afganistane, však celkovo padlo 198 ľudí, väčšinou Američanov či Kanaďanov. Stávalo sa, že dva či tri dni nebola žiadna obeť, no boli aj situácie, keď za jeden deň padlo 11 vojakov. Ani jeden nemal viac ako 32 rokov…

Na budúci rok je plánovaný odsun väčšiny spojeneckých jednotiek. Myslíte si, že táto krajina je na to pripravená?
To je ťažké dopredu hovoriť, no myslím si, že v tejto oblasti ešte dlhý čas budú problémy. Je to strašne veľká krajina v hroznej chudobe, z Pakistanu tam prenikajú rôzne vplyvy, preto dosť pochybujem, že v nej v dohľadnom čase nastane poriadok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku