Čo môže znamenať pre našu misiu v Afganistane včerajší útok na slovenských vojakov, pri ktorom jeden z nich zahynul?
Nič v tom zmysle, že by to ohrozilo účasť slovenských vojakov na tejto misií. Tá sa tak či tak končí, pretože stiahnutie jednotiek je plánované na rok 2014. Potom tam ostatnú iba ľudia určení na monitoring a výcvik afganských bezpečnostných síl. Nemyslím si teda, že by útok znamenal prudkú zmenu a slovenská vláda by dala pokyn, že na základe nebezpečenstiev, ktoré hrozia slovenským vojakom, bude treba urýchliť ukončenie misie. Nebolo by to ani v súlade so zákonom o obrane SR, ktorý hovorí, že medzi medzinárodné záväzky patrí aj spojenectvo a dodržiavanie záväzkov voči organizáciám vojenskej povahy, čím sa očividne myslí NATO.
Bude teraz ťažšie získať vojakov pre misiu do Kandaháru?
Nedomnievam sa. Každý vojak nastupuje do misie s tým, že v prípade nutnosti musí zabíjať, prípadne sa môže stať, že bude zabitý. Toto je súčasť akejsi vojenskej cti každého príslušníka ozbrojených síl. Nemyslím si, že by spomínaná udalosť ovplyvnila správanie vojakov. Navyše slovenskí vojaci nie sú vystavení takému nebezpečenstvu ako tí, ktorí sa podieľajú na priamych bojových akciách. Nejde teda o nejaký prelom. V Iraku sme mali štyri obete, dokonca aj na Cypre, čo je mierová misia. K nehodám môže dôjsť na akejkoľvek misii.
Páchateľom útoku je vojak afganskej armády. Ako to ovplyvní dôveru medzi príslušníkmi síl NATO a miestnou armádou, lebo sa to nestalo prvýkrát?
Vzťahy sú všeobecne opisované ako dobré, ale dôvera bola viackrát naštrbená tým, že v radoch afganských spojencov sa našli ľudia, ktorí zaútočili. Takí ľudia sú v utajení a proti nim nepomôže nejaká ochrana alebo spravodajská služba. Zrejme zmenili názor a orientáciu, pridali sa k povstalcom z rôznych dôvodov, či už pre peniaze, klanové väzby, alebo v mene boja proti neveriacim.
Riziko opakovania útoku sa dopredu vylúčiť nedá.
Bolo by jednoduchšie, keby k útoku došlo zo strany nepriateľských síl zvonku. Bolo by možné vyvodiť zodpovednosť či už voči spravodajským službám, alebo ochrane. Keď však ide o vládneho vojaka, ktorý je súčasťou národnej afganskej armády a obráti sa proti vlastným, tak je ťažké dopredu odhadnúť, že má niečo v úmysle.
Aký ohlas môžu mať takéto útoky v afganskej spoločnosti?
Zhodnotiť to neviem. Afganská strana však tvrdí, že sa ešte nikdy v dejinách nestalo, aby na jej území operovali zahraničné ozbrojené sily a väčšina obyvateľstva proti nim nepovstala. Oficiálna afganská strana má, samozrejme, záujem, aby spojenecké sily zabezpečili prechod k zodpovednosti, ktorá bude presunutá na domáce ozbrojené sily. Koniec koncov táto zahraničná misia nebola len o vojenských operáciách, ale aj o masívnej ekonomickej pomoci v miliardách dolárov. Takže časťou spoločnosti môže byť pomoc hodnotená pozitívne. Konzervatívna časť spoločnosti asi ťažko bude považovať intervenciu za prínosnú.
Odchod väčšiny spojeneckých vojsk NATO z Afganistanu je plánovaný už na budúci rok. Nenastane v krajine zmätok?
Nedá sa to odhadnúť. Afganská strana si musí veriť a my sme odkázaní na skúsenosť. Keď odišli sovietski vojaci z Afganistanu, tak sa krajina postupne prepadala do chaosu. Opäť to nastať nemusí. Nie je však asi dôvod na veľký optimizmus, zostáva len nádej, že sa afganským oficiálnym silám podarí krajinu stabilizovať, čo sa nezaobíde bez obrovskej nepriamej vojenskej a materiálnej pomoci zo zahraničia.
V Kandahári robia vojaci celý deň
Ako vyzerá bežný deň slovenských vojakov na misiách? Aký majú režim a čo majú v náplni práce? Univerzálna odpoveď na túto otázku neexistuje, v každej misii majú naši vojaci iné úlohy. V Afganistane majú na starosti logistiku či stráženie, no zastúpení sú aj na veliteľstve v Kábule či vo vojenskej polícii, kde vedú klasické vyšetrovanie. „Najväčšia zodpovednosť leží na pleciach strážnej jednotky, ktorá monitoruje vstup do celej základne,“ hovorí jeden z vojakov, ktorý sa zúčastnil práve misie v Afganistane. Jeho meno kvôli bezpečnosti neuvádzame.
„Táto jednotka má na starosti vstupný bod na základňu v Kandahári, čo je najväčšia základňa NATO na svete a má do 30-tisíc ľudí, čiže stará sa o bezpečnosť celej základne,“ približuje situáciu v Afganistane hovorca Ozbrojených síl Milan Vanga, ktorý bol tiež na misii. Hovoriť o pracovnom režime jednotky je však ťažko, keďže nemá celkom stabilný program. Nasadenie vojakov závisí od pozície a postu, ktorý vykonávajú. „Sú tam motorizované patroly, pozorovateľské posty, osobné prehliadky na vchode či QRT, čiže quick response team, čo je tím rýchlej reakcie,“ dodáva Vanga s tým, že vojaci z tohto tímu sú vyčlenení na to, aby v prípade potreby čo najrýchlejšie zasiahli.
Vzhľadom na extrémne počasie či nasadenie vojaci zvyknú jednotlivé činnosti v priebehu dňa striedať. „Po niekoľkohodinovom státí na veži pri osobných prehliadkach je asi každý vďačný za každú novú činnosť,“ odôvodňuje vojak. V niektorých silných dňoch prejde cez vchody podľa jeho slov okolo 900 ľudí. „Všetkých treba osobne skontrolovať a doslova prehmatať, či nevezú dnu, alebo nevyvážajú von nejaký nebezpečný materiál,“ pokračuje. Stráž podľa jeho slov musí predísť tomu, aby niekto svojpomocne vyrobil výbušninu či vlastný komunikačný systém.
Vanga tiež dodáva, že pracovný režim tak s prestávkami môže trvať aj skoro celý deň. Pri striedaní denných a nočných zmien, ktoré si vyžaduje nepretržité stráženie brány, a pri pravidelných prestávkach a striedaní činností majú teda vojaci málo času na to, aby si vydýchli. „Určite tu nehrozí, aby niekto robil stále to isté či nerobil nič,“ zakončuje Vanga.
(pk)