Za priestupky sa budú sociálne dávky krátiť až na polovicu

, , 12.07.2013 20:00, aktualizované: 13.07.2013 15:00
Peniaze, euro, mince
Ilustračné foto Autor:

Ako potrestať ľudí žijúcich pod hranicou chudoby, ktorí páchajú drobné krádeže, robia neporiadok na verejných miestach, rušia susedov či zanedbávajú deti a neposielajú ich do školy?

Ako ich naučiť, že ani oni nie sú nepostihnuteľní a musia dodržiavať základné normy spolužitia? Štátne orgány sú v prípade ľudí na dávkach bezmocné, aj keď im za priestupky vyrubia pokutu, tí ju nemajú z čoho zaplatiť. Exekútor im nemôže siahnuť ani na majetok.

Dlhodobý problém, ktorý sa od novembra '89 stále iba prehlbuje, sa najnovšie spoločne podujali riešiť rezorty práce a vnútra. Do chystaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi chcú zapracovať aj postihy pre poberateľov dávok, ktoré umožní zákon o priestupkoch.

Už teraz sú však dôvodné pochybnosti, či naozaj ide o prelomové návrhy, ktoré asi 185-tisíc osôb odkázaných na dávky konečne vymania z bludného kruhu a represiou prinútia k dodržiavaniu zákonov. Ak má totiž zároveň podľa nového priestupkového zákona platiť ochrana príjmu vo výške 50 percent životného minima, na mnohých z nich sa opäť nebude vzťahovať. U ostatných môže krátenie dávok zafungovať aj opačne. Namiesto očakávaného poklesu vzrastie nielen počet ďalších priestupkov, ale aj vážnych trestných činov.

„Ak štát týmto ľuďom dávky vypláca, má právo stanoviť si pravidlá, za akých to bude robiť,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva vnútra Marián Saloň. Zdôrazňuje, že cieľom priestupkového zákona je zabezpečiť, aby poberatelia dávok nemohli ďalej zneužívať sociálny systém a prestali si byť istí beztrestnosťou pri páchaní priestupkov.

Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej je tento cieľ akceptovateľný, forma, akou sa má dosiahnuť, je však zlá. „Pravdaže, aj ľudia v hmotnej núdzi sú povinní správať sa slušne a nepáchať priestupky. Dávky im však už ani dnes neumožňujú dôstojný život, takže ak sa im siahne ešte aj na ne, vôbec to nezaručí ich polepšenie,“ myslí si Čambáliková.

Pokuty budú strhávať úrady práce

Štátny tajomník vysvetlil, že po novom napríklad uložené pokuty za priestupky budú smieť ľuďom v hmotnej núdzi strhávať úrady práce z dávok. Za nedostatočnú starostlivosť o deti sa im zase odoberú detské prídavky či rodičovský príspevok.

Podľa Saloňa, keď odkázaná osoba spácha priestupok, vyrubia jej za to pokutu, no neuhradí ju a zároveň sa zistí, že poberá sociálne dávky, bude úrad práce oprávnený stiahnuť si z nich dlžnú sumu, maximálne však do polovice všetkých dávok a príspevkov, na ktoré má nárok. „Ak pokutu v plnej sume nemožno poberateľovi stiahnuť naraz, uhradí ju počas viacerých nasledujúcich mesiacov,“ uviedol.

Ak budú páchateľmi priestupkov maloleté deti, úrad práce zase bude oprávnený preniesť výplatu detských prídavkov na tri mesiace na takzvaného osobitného príjemcu, najčastejšie na obecný úrad. Keď do troch mesiacov dôjde k náprave, prídavky sa znovu začnú vyplácať rodičom. No ak nie, prídavok sa im úplne odníme a znovu oň budú môcť požiadať až o tri mesiace.

Podobný mechanizmus sa podľa štátneho tajomníka má uplatňovať aj vo vyplácaní príspevku na školskú dochádzku, už ak dieťa vymešká zo školy viac ako 15 vyučovacích hodín za mesiac. Saloň dodáva, že hoci ani v týchto prípadoch sa nebude dať z dávok strhnúť viac ako polovica, v prípade rodiny s dvoma dospelými a štyrmi deťmi, ktorá poberá nárokovateľné maximum dávok, sa postihy budú môcť vyšplhať až do sumy 95 eur.

Postihovať krátením dávok by sa mali aj prípady, keď sa v osade vyskytne infekčná choroba a poberatelia dávok fyzicky napadnú privolaný zdravotnícky personál.

Sociologička: Represie ľudí zastrašia

Sociologička Zuzana Kusá varuje, že už len vidina takýchto represií môže sociálne slabých zastrašiť. „Ak by sa im na dávky skutočne siahlo, navyše väčšiemu počtu v rámci niektorej segregovanej osady, môže ich to tak zmobilizovať, že ich následná prudká reakcia vyústi až do konfliktov s políciou či ostatným obyvateľstvom,“ mieni Kusá.

Kusá opakuje, že dávky v hmotnej núdzi už teraz, aj keď sú vyplácané v najvyššej možnej nárokovateľnej sume, nedosahujú ani len úroveň životného minima. Čo je zákonom stanovená suma peňazí, v súčasnosti 198 eur, ktoré človek potrebuje na zabezpečenie iba tých najzákladnejších potrieb. „Väčšina poberateľov dávok však nemá nárok napríklad na príspevok na bývanie, dnes vyplácaný v sume 55,80 eura, pretože bývajú v načierno postavených barakoch. A takisto ani na 63-eurový príspevok na aktiváciu, keďže sa nezúčastňujú na aktivačných prácach,“ vymenúva.

Podľa Kusej bude veľká skupina odkázaných aj naďalej nepostihnuteľná, keďže ich dávky sú už teraz pod chránenou 50-percentnou hranicou životného minima. „A tých, ktorým sa z dávok bude dať čosi strhnúť, to môže doviesť do zúfalstva, ktorého dôsledkom už nebudú iba drobné priestupky. Bála by som sa byť starostom v obci či zamestnancom úradu práce, ktorí potom s odkázanými prídu do kontaktu,“ hovorí.

„Dávky v hmotnej núdzi sú proste v súčasnosti príliš nízke, aby ľudia na ne odkázaní mohli niesť občiansku zodpovednosť,“ zdôrazňuje sociologička. Je presvedčená, že jedinou možnosťou je zvýšiť ich na takú úroveň, aby sa z nich pokuty reálne dali strhávať a ľudia by pocítili, že ak im nestrhnú peniaze za priestupky, bude sa im žiť lepšie. „Pravdaže, musela by sa primerane zvýšiť aj minimálna či priemerná mzda, aby človek nebol tlačený prijať nedôstojnú prácu a aby si zamestnávatelia zo zisku neukrajovali stále väčší podiel,“ uzatvára Kusá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Jarona 3

Jarona 3

39,99
Kytica Zimona 18

Kytica Zimona 18

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk