Aj samotný hovorca prezidenta Marek Trubač naznačil, že novinári neboli na ústavnom akte veľmi želaní. „Nečudoval by som sa mu po tom, ako médiá pracujú s niektorými informáciami. Na druhej strane médiá tu boli,“ zareagoval Trubač. Nevysvetlil však, prečo to najprv tajili.
Politológ Michal Horský zhodnotil, že kauza generálneho prokurátora sa začala nezvyčajne, keď sa niektorí politici pokúsili zbaviť premiérky Ivety Radičovej a opätovne zvoliť proti jej vôli za šéfa prokuratúry Dobroslava Trnku. Za nezvyčajné označil politológ aj uzatvorenie kauzy, keď sa nečakanú „čerešničku na tortu“ pokúsila dať kancelária prezidenta utajením aktu vymenovania prokurátora. „Môžeme sa len domnievať, že politici s väčšou dávkou realizmu sa pričinili o to, že túto čerešničku odmietli servírovať verejnosti,“ usúdil Horský.
Čižnár nastupuje do funkcie po tom, čo Slovensko nemalo obsadenú pozíciu generálneho prokurátora od roku 2011. Voľby, ktoré sa začali ešte za vlády Ivety Radičovej, boli od začiatku spochybňované. Sprevádzali ich škandály, keď si napríklad pravicoví poslanci fotili hlasovacie lístky. Voľby sa niekoľkokrát zopakovali s viacerými kandidátmi a celá záležitosť skončila na Ústavnom súde.
Na slávnostnom ceremoniáli prezident povedal, že zvážil všetky právne a iné aspekty, ktoré by mohli brániť vymenovaniu. „Zistil som, že niet takého dôvodu, preto som sa takto rozhodol,“ vyhlásil.
Prezident sa nepriamo dotkol aj sporov a polemík o jeho rozhodnutí nevymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Podľa hlavy štátu sa na Slovensku v poslednom období zrodili stovky ústavných právnikov z prostredia novinárov, politológov a aj politikov. „Ich predstavy, ich výroky, na ktoré nie sú oprávnení a na ktoré je oprávnený len Ústavný súd, nech vás nezaujímajú. Nech vás zaujíma právo, spravodlivosť a prospech spoločnosti,“ odporúčal novému šéfovi.
Čižnár a ani premiér Robert Fico na otázky po vymenovaní neodpovedali. Predseda vlády neskôr v písomnom stanovisku uviedol, že Slovensko má konečne po dlhej dobe ústavne zvoleného a vymenovaného generálneho prokurátora. „Navyše ide o človeka, ktorého si ako odborníka spomedzi seba vybrali samotní prokurátori,“ dodal premiér.
Opozícia rozhodnutie prezidenta skritizovala. Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ Lucie Žitňanskej prezident spolu s premiérom prebral zodpovednosť za všetky zlyhania, ktoré právne neisté postavenie nového generálneho prokurátora môže v budúcnosti spôsobiť. Prezidentovi vyčítala, že sa rozhodol vymenovať Čižnára napriek tomu, že Ústavný súd minulý týždeň prijal opatrenie, ktorým odblokoval súd a určil senát, ktorý má vo veci sťažnosti Čentéša rozhodnúť. Podobné stanovisko vydalo aj KDH a zvyšok opozície.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Sám Čižnár sa len krátko vyjadril, že Generálna prokuratúra by mala byť aktívnejšia pri stíhaniach daňových trestných činov. „Je neprípustné, aby štát v tomto období prichádzal o stovky miliónov eur,“ povedal Čižnár. Chce zintenzívniť činnosť prokuratúry v oblasti ochrany maloletých a žien pred násilím a zneužívaním.
Generálnu prokuratúru už zakrátko čakajú prvé personálne zmeny. Podľa informácií Pravdy si Čižnár so sebou berie z bratislavskej krajskej prokuratúry svojho námestníka Reného Vaneka. Či zaujme miesto prvého námestníka generálneho prokurátora, ktoré doteraz zastával Ladislav Tichý, rozhodne nový šéf prokuratúry v najbližších dňoch.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Špekuluje sa aj o tom, či Čentéš neskončí v užšom Čižnárovom tíme. „Naša komunikácia je aj naďalej bezproblémová a tak ako on si váži moje odborné schopnosti, tak aj ja si vážim jeho odbornosť. Proces voľby generálneho prokurátora náš vzťah nepoznačil. On dôveruje mne v odbornej oblasti a ja jemu,“ povedal Pravde Čentéš. Pripustil, že sa s Čižnárom opakovane na vlastnú žiadosť ešte pred jeho vymenovaním stretol. Nechcel konkretizovať, čo riešili. „Netýkalo sa to personálnych záležitostí,“ zdôraznil Čentéš. Dodal, že na Generálnej prokuratúre zostáva, svoje sťažnosti z Ústavného súdu nestiahne a počká si na jeho rozhodnutie.
Profil Jaromíra Čižnára
Nový generálny prokurátor SR – doterajší šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár sa narodil v roku 1964 v Handlovej. Pracuje ako prokurátor 24 rokov.
Zmaturoval v roku 1982 na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Následne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1986.
Začínal ako právny čakateľ na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. v rokoch 1986 až 1989. Tu potom pôsobil do roku 1991 ako prokurátor a následne v tom istom roku aj ako prokurátor Mestskej prokuratúry v Bratislave. Od roku 1991 do roku 1995 pracoval ako námestník obvodného prokurátora na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. Tu potom vykonával funkciu okresného prokurátora do roku 2004.
Od roku 2004 dodnes pracoval ako krajský prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave. Do funkcie krajského prokurátora ho vymenoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Čižnár so svojou kandidatúrou na post generálneho prokurátora SR súhlasil vo štvrtok 13. júna 20013. Prijal tak návrh na kandidatúru zo strany vládnuceho Smeru-SD. Dva dni predtým v utorok 11. júna Rada prokurátorov Slovenskej republiky opätovne odporučila Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. Tento platný návrh Rady prokurátorov Národnú radu SR k ničomu nezaväzoval.
Krajský prokurátor Jaromír Čižnár nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia.
Aké sú Čižnárove predstavy o novej generálnej prokuratúre
- Niektoré odbory prokuratúry, ktoré vznikli v nedávnej minulosti a nepreukázali svoje samostatné opodstatnenie, môžu pôsobiť ako oddelenia. Ťažiskové odbory sú: trestný, netrestný, medzinárodný, register trestov, odbor vnútornej správy, kancelária generálneho prokurátora, jednotka vnútorného auditu a informačný.
- Plánuje zaviesť previerku spisov na krajských a okresných prokuratúrach. Je nemysliteľné, aby prokurátor zistil po mesiaci či dvoch, že obvinený podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia.
- Na Generálnu prokuratúru sa má robiť výber a nie nábor. Šancu by mali dostať mladší prokurátori aj z krajských prokuratúr, ktorí majú výsledky.
- Je za obmedzenie mimoriadnych dovolaní prokurátora. Prečo by sa mal podávať mimoriadny opravný prostriedok vo vzťahu dvoch súkromných subjektov.
- V kauze Hedvigy Malinovej sa treba pozrieť, prečo je stíhaná už šesť rokov. Podľa Čižnára to hraničí s ľudskými právami.
- Hoci rešpektuje súčasný právny stav, trestnoprávne by sa mali postihovať díleri, a nie ľudia pristihnutí s jednou dávkou marihuany. Iná vec je, ak by sa to opakovalo.
(su)
Pôvodný agentúrny článok bol vymenený za redakčný článok denníka Pravda.