„Už v detstve som sa s kamarátmi hral, že sedia v triede a ja ich učím písať a čítať,“ začína svoj príbeh Milan Hudák, Róm z osady pri Moldave nad Bodvou, kde žije 750 ľudí v hmotnej núdzi.
Už piaty rok Milan pomáha v miestnom komunitnom centre. Hrá v tamojšom amatérskom Divadle z chatrče. Bez nároku na odmenu číta deťom rozprávky. Starším pomáha so školskými úlohami. Tie mladšie v predškolskom veku, ktoré vedia iba po rómsky, sa zase snaží naučiť aj po slovensky. „Tri kilometre chodia denne do mesta do školy peši, na autobus nemáme peniaze,“ opíše.
Nižší štíhly muž má dnes tridsať a už päť rokov je bez práce a žije len zo sociálnych dávok. V byte s rozlohou 24 štvorcových metrov sa tlačí s nezamestnaným otcom, sestrou a jej tromi deťmi. Mama mu zomrela, otec sa vrátil z väzenia. „Základnú školu som skončil, no spraviť si maturitu sa mi nepodarilo,“ pokračuje.
Pokus vymaniť sa zo stereotypu života v osade urobil pred rokom, keď začal denne študovať na strednej pedagogickej škole. No hneď prišla rana, z úradu práce mu oznámili, že stratil nárok na dávky. A keďže má viac ako 26 rokov, nemôže za neho ani otec brať detské prídavky. „Takže so školou bol hneď aj koniec,“ hovorí.
Milanov otec žije iba z vdoveckého dôchodku 70 eur. „Dostával aj príspevok na bývanie, no ten mu vzali, pretože nezaplatil 20 eur za odvoz smetí. Museli sme si vybrať, či zaplatíme nájomné a elektrinu, alebo smeti,“ uvádza. Sestra na seba aj deti berie 240 eur. A jemu po odchode zo školy vrátili 62,50 eura, čo je základ dávky v hmotnej núdzi plus dvojeurový príspevok na zdravotnú starostlivosť. Aj o ten však čoskoro príde, pretože sa má zrušiť. Šesťčlenná domácnosť, ktorej je Milan súčasťou, živorí z 372,50 eura mesačne. „Ja s otcom sa delíme o platby za nájomné, ktoré je 70 eur, a za elektrinu 55 eur. O stravu sa stará sestra. Šaty a obuv dostávame iba z charity,“ vymenúva odklepnúc popol z cigarety.
Na fajčenie mu z peňazí zvýši? Alebo na mobil? „Jasné, nemal by som fajčiť, je to drahý zlozvyk. No cigarety si šúľam z tabaku v papieriku. Na fajčenie míňam len euro sedemdesiat za dva týždne. Mobil síce mám, starý, z charity, no bez kreditu.“
Plánu vyštudovať a stať sa učiteľom sa Milan nevzdáva. Tvrdí, že ak sa mu to raz podarí, určite sa rodnej osade nezačne vyhýbať. Neposadí sa do kancelárie v Bratislave a nezačne odtiaľ na medzinárodné fóra vypisovať, akí sú Slováci rasisti.
Za snahu vzoprieť sa osudu si už vyslúžil aj bitku od vlastných. „Vraj chcem našich zradiť. A hľadám si kamošov v Bruseli,“ tvrdí mladý Róm, ktorý sa otvorene hlási k svojej národnosti. Stal sa aj jednou z obetí nedávneho policajného zásahu v Moldave nad Bodvou, ktorého okolnosti doteraz nie sú vyjasnené.
Svoj príbeh porozprával Milan Hudák na konferencii usporiadanej neziskovou Slovenskou sieťou proti chudobe, ktorá sa uskutočnila tento týždeň. Cieľom podujatia bolo diskutovať o novom zákone o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je v pripomienkovom konaní.
Návrh zákona, ako v debate namietol Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku, zatiaľ prináša len viac reštrikcií tým, ktorí si neplnia povinnosti. „Tým, ktorí sa snažia a chcú byť aktívni, neprináša nič,“ zdôraznil Oravec.
Šéfka Slovenskej siete Zuzana Kusá kritizovala, že z navrhovanej povinnosti odpracovať si aj základnú dávku nie sú vyňatí ani osamelí rodičia detí do jedného roka. Chýbajú jej tiež záruky prístupu sociálne odkázaných k aktivačným programom, k príspevku na bývanie a podobne. Pohľad z druhej strany ponúkol výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. „Nie je možné, aby starosta po tom, čo zodpovedné orgány upozorní, že sociálne odkázaný rodič si neplní ústavnú povinnosť a necháva svoje dieťa vymeškať v jednom školskom roku 500 až 700 neospravedlnených hodín, dostal od nich odpoveď, že to nemožno považovať za trestný čin. S vysvetlením, že takéto správanie je v rómskej komunite bežné,“ povedal v príspevku.
Pripomienky k návrhu sľúbil posúdiť prítomný štátny tajomník sociálneho rezortu Jozef Burian. Zdôraznil však, že nový zákon slušným poberateľom životnú úroveň nezníži a aj peniaze z vyrubených pokút v systéme zostanú, aby pomáhali aktívnym a zákony dodržujúcim občanom.