„Keď som videla na zápise tie hrozné rady ľudí, ktorí tam už od rána čakali, tak som si pomyslela, že nemáme žiadnu šancu. Pred zápisom som navyše počula aj o úplatkoch, ktoré niektorí rodičia dávajú, aby sa ich dieťa dostalo do škôlky. My sme chvalabohu nemuseli nič také riešiť. A to aj napriek tomu, že mám ešte jedno mladšie dieťa,“ hovorí mamička.
Syn Arthur má jeden a pol roka. Riaditelia škôlok pri svojich naplnených stavoch musia prihliadať aj na to, či matka pracuje a naozaj sa nemá o dieťa kto postarať, alebo je ešte doma. „Jedna pani riaditeľka mi povedala otvorene, že mi malú s najväčšou pravdepodobnosťou nezoberie, keďže má mladšieho súrodenca. Tak sme mali šťastie, že v druhej škôlke nás nakoniec zobrali,“ vydýchla si mamina. Druhá škôlka pre mnohých rodičov znamená dochádzanie, no našťastie pre rodinu pani Hills bola vzdialenosť škôlok od ich domova približne rovnaká.
Ešte tak vybaviť jasle pre Arthura. Aj tých je však v Nitre, ale aj v iných mestách tiež zúfalo málo. Pani Hills priznáva, že nad nimi aj nad návratom do práce uvažuje. Asi to bude nutnosť. Rodina dá mesačne dokopy asi 1000 eur, z toho 200 eur predstavuje rodičovský príspevok od štátu. Manžel dochádza každý deň do práce do Bratislavy, čo stojí veľa. K tomu hypotéka, účty. Neušetria takmer nič. „Väčšinou ideme od jedného mesiaca k druhému. Veci pre deti sú drahé. Človek sa nenazdá a už je po výplate,“ hovorí mamička, no usmeje sa. Napriek situácii je optimistka.
Vysoké počty škôlkarov v triedach nie sú dobrým východiskom pri starostlivosti o deti. Myslí si to ďalšia Nitrianka Ľudmila Smoláriková. Kočíkuje dvojročného Dominka a ďalšieho drobca ešte nosí pod srdcom. A hoci by v budúcom roku mala ísť na zápis do škôlky, nechystá sa tam. „Neuvažujem o tom, pretože o škôlkach nepočujem veľa dobrého. Detí je veľa, učiteliek málo a myslím si, že sa im nedokážu venovať. Keď je pekne, tak ich všetkých vyženú na ihrisko. Čo nie je zlé, ale mohli by viac rozvíjať ich tvorivú činnosť.“ Malý Dominik preto bude s mamou doma aspoň do štyroch rokov. Potom sa uvidí.
Smoláriková by vraj neváhala, keby v Nitre pôsobila waldorfská škôlka. Sama dokonca uvažuje o tom, že by jednu podobnú založila. Tieto zariadenia so špecifickým prístupom sú najbližšie v Bratislave. „V takejto škôlke pristupujú k deťom ako k dospelým. Majú inak naplnený deň ako v klasickej škôlke. V lete sa venujú záhradke. Spoločne si v kuchyni varia. Spoločne všetko upratujú. Veľakrát počúvam, že deti len otravujú a sú na ťarchu, ale tu volia úplne iný prístup a toto mi v Nitre chýba.“