Komora zároveň v liste žiada, aby štát investične zabezpečoval alebo podporoval len také projekty, ktoré vyšli zo súťaže návrhov. „Sme pripravení v príprave takýchto súťaží aktívne spolupracovať,“ doplnila.
Napriek tomu, že Slovenská komora architektov v minulosti viackrát ponúkla kompetentným orgánom svoju odbornú pomoc pri príprave a organizovaní verejnej anonymnej architektonickej súťaže na športové zariadenia národného významu, táto možnosť zostala podľa jej slov nevyužitá.
Zbúranie Tehelného poľa nesvedčí o úcte ku kultúrnemu dedičstvu
„V súvislosti so začatím výstavby nielen štadióna na Tehelnom poli v Bratislave si dovoľujeme s poľutovaním konštatovať, že neuskutočnenie súťaže návrhov je premárnenou šancou pre slovenskú architektúru, ale aj pre investorov získať najlepšie riešenie,“ poznamenala Bieliková. Dodala, že zbúranie a narušenie koncepcie celého pôvodného komplexu na Tehelnom poli, na svoju dobu výnimočného diela architekta Kamila Grossa, nesvedčí ani o úcte ku kultúrnemu dedičstvu predchádzajúcich generácií.
Slovenská komora architektov si je vedomá zodpovednosti za kvalitu architektúry na Slovensku a preto so záujmom sleduje prípravu a výstavbu významných investícií, ktoré sa stanú reprezentantom slovenskej architektúry. V súvislosti s prípravou národných športových zariadení už v roku 2007 verejne vyzvala investorov, štátne orgány a národné športové zväzy, aby najlepšie urbanistické, architektonické, ale aj ekonomické a prevádzkové riešenie hľadali tak, ako je to štandardné v zahraničí, súťažami návrhov.
Obchádzanie architektonických súťaží
„Osobitne sme tento aspekt zdôraznili v prípadoch financovania alebo ekonomickej podpory z verejných zdrojov, keď jednoznačne vzniká zákonný dôvod na súťaž návrhov,“ informovala Daniela Bieliková zo SKA. Začiatkom roka 2008 dostala SKA od Slovenského futbalového zväzu odpoveď, že na súťaž návrhov z dôvodov „možnej diskvalifikácie Slovenska z európskej futbalovej mapy“ nie je dostatok času. Odvtedy ubehol podľa jej slov čas, za ktorý sa mohlo úspešne uskutočniť niekoľko medzinárodných architektonických súťaží. V podobnom duchu žiadala Slovenská komora architektov v roku 2010 aj exministra školstva Eugena Jurzycu, aby v prípade použitia verejných prostriedkov na stavby celonárodného významu bola v záujme najlepšieho možného riešenia vyhlásená verejná anonymná architektonická súťaž. "Nestalo sa tak,“ podotkla.
SKA je teda presvedčená, že s ohľadom na hodnotu služby projektových prác je obídenie súťaže návrhov aj v prípade, ak je investorom privátny sektor, v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pokiaľ štát na tejto investícii participuje. Určite nie je jedno, na akej cene, umiestnení a riešení stavby sa štát finančne podieľa. Nezanedbateľný je aj kultúrno-spoločenský dosah takýchto významných stavieb. „Niet lepšej formy propagácie štátu a jeho hlavného mesta v oblasti výstavby, ako je medzinárodná architektonická súťaž,“ uzavrela Bieliková.