Zaoberá sa technológiami ochrany, úpravou a tiež sanáciou už znečistených podzemných vôd. Žitný ostrov, obrovskú zásobáreň pitnej vody vníma ako národné bohatstvo.
Môže pokračujúca výstavba na Žitnom ostrove a v okolí ohroziť vodné zdroje?
V zásade môže. Treba si však uvedomiť, že práve tieto zdroje podzemných vôd sú približne z 80 až 90 percent napájané infiltrovanou vodou z Dunaja. Takže výsledná kvalita vody je výsledkom kvality vody v Dunaji, prebiehajúcich procesov po jej infiltrácii a aj prípadného transportu znečistenia z povrchu. Z týchto faktov vyplýva potreba a nutnosť chrániť kvalitu vody v Dunaji ale aj obmedziť transport znečistenia do podzemných vôd z ľudských aktivít na povrchu. Z týchto zdrojov má významný vplyv hlavne poľnohospodárstvo a priemysel, ale môžu byť medzi nimi aj sídelné aglomerácie.
Žitný ostrov dokáže zásobovať pitnou vodou až 13,5 milióna obyvateľov. Ako sa vyvíja? Zmenšuje sa výdatnosť?
Výdatnosť využívaných vodných zdrojov Žitného ostrova sa nezmenšuje, respektíve nemáme žiadne informácie o tomto procese. Dominantným činiteľom je infiltrácia vody z Dunaja, ktorá sa začína v Bratislave a končí za Gabčíkovom. Z tohto pohľadu Vodné dielo Gabčíkovo okrem iných účinkov stabilizuje hydrogeologický režim podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova a umožňuje dostatočné a trvalé dopĺňanie vodných zdrojov v regióne.
Mali by sa sprísniť zákony?
Legislatíva na ochranu podzemných vôd je v zásade dobrá, hoci existujú možnosti na jej zlepšovanie. Implementovali sme do nej Rámcovú smernicu EÚ o vode a vodnej stratégii, ktorá kladie na ochranu vôd veľký dôraz, podobne ako jej dcérska smernica na ochranu podzemných vôd a ďalšie smernice. Hlavnou myšlienkou týchto dokumentov je ochrana od prvej kvapky vody, ktorá dopadne na zemský povrch. Dotýka sa všetkých hospodárskych aktivít a každého človeka.
Ochranou by sa teda nemali zaoberať len ochranári?
U nás zaužívaná predstava, že za ochranu vôd je zodpovedné len ministerstvo životného prostredia, je mylná. Ochrana vôd sa musí stať celospoločenskou záležitosťou. Príkladom, ktorý ešte zotrváva v pamätí ľudí, je posledná povodeň. Avšak na rozdiel od povodní, kde sú škody jasne viditeľné, znečisťovanie vôd prebieha relatívne pomaly a skryte. Preto si jej ochrana vyžaduje systematickú pozornosť celej spoločnosti. Žiaľ v rámci hospodárskych stratégií našich jednotlivých vlád sa pozornosť venuje hlavne krátkodobým cieľom a aktivitám, ktorých výsledky je možné prezentovať voličom. Dlhodobé ciele ďaleko prekračujú horizont vlád a sú na okraji. Ak chceme byť peknou, kultúrnou a prosperujúcou krajinou, musíme sa o vodu náležite starať.
Žitný ostrov
- Dokáže zásobovať pitnou vodou až 13,5 milióna obyvateľov. Hoci je to oveľa viac, ako má Slovensko, podľa odborníkov to neznamená, že si môžeme dovoliť týmto zdrojom plytvať.
- Najväčším zdrojom pitnej vody na Žitnom ostrove je vodný zdroj Šamorín, má výdatnosť asi 3 400 litrov za sekundu. V jeho blízkosti sa stavia 350 domov.
- Správanie obyvateľov v novostavbách môže byť väčšie riziko ako samotná výstavba novej štvrte. Stavebník musí dodržiavať prísne technologické postupy, aby neznečistil podzemné vody, no jednotlivcov už potom nikto neskontroluje, či vyliali na záhrade motorový olej.
- Vodný zdroj Boldog pri Senci zatvorila Bratislavská vodárenská spoločnosť začiatkom roka kvôli zvýšenému obsahu dusičnanov, môže za to intenzívna poľnohospodárska činnosť v okolí.