Možno padne absolútny rekord z Hurbanova, kde roku 2007 namerali 40,3 stupňa Celzia. A nebude to zďaleka jediný rekord, ktorý vrtošivá príroda pokorila v tomto roku.
Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavla Faška prekonať rekordne teplý rok 2007 však nie je jednoduché. Treba na to určité predpoklady a tie treba hľadať v predchádzajúcej zime. „Na prelome rokov 2006 a 2007 bola najteplejšia zima v histórii meraní a to bol základ, prečo sa dosiahol teplotný rekord v lete.“ Zima na prelome rokov 2012 a 2013 bola, naopak, studená. Tento týždeň navyše došlo k zvláštnej situácii, keď na juhozápade Slovenska boli síce tropické noci, no na severe bolo veľmi chladno. V Oravskej Lesnej dokonca len 3,8 stupňa. „Na niektorých miestach je relatívne chladno a toto môže byť jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne o tom, či sa prekročí štyridsiatka,“ vysvetlil Faško. Padnúť by mal aspoň rekord v hlavnom meste, kde od roku 1951 nenamerali viac ako 39 stupňov.
Novým fenoménom je, že vlny horúčav sa už nevyhýbajú ani veľhorám. „Meteorologické odely naznačujú na začiatok budúceho týždňa v Alpách v nadmorskej výške 2 000 metrov 20 stupňov, čo sú pozoruhodné teploty,“ dodal Faško.
Júl 2013 nebude len najteplejší, ale aj najsuchší mesiac. „Uvidíme, čo sa stane na fronte, ktorý bude prechádzať Slovenskom v pondelok večer. No na celom území bol priestorový úhrn zrážok za júl tesne nad 20 milimetrov, čo konkuruje júlom s najnižšími zrážkami v dejinách. Ide o roky 1928, 1952 a 1994,“ vymenoval Faško. Sú lokality, kde nespadla takmer ani kvapka. V Podhájskej zachytili len 0,5 milimetra, v Nitre 0,8 a v Prievidzi a Rimavskej Sobote len 1 milimeter.
Lesy suchu zatiaľ odolávajú vďaka naplneným podzemným vodám po výdatných zrážkach, trpia však nižšie porasty. Listy sa krútia na kukurici, vlahu si šetrí na horšie časy.
Anomálie môžu pokračovať
Kým uplynulá zima patrila k najtmavším, toto leto bude najslnečnejšie. V Bratislave namerali od decembra 2012 do februára 2013 iba 97 hodín slnečného svitu. Teraz v júli to možno bude viac ako 350 hodín a bude tak prekonaný rekord z roku 1951. Výrazné anomálie sa objavili v tomto roku aj pri zrážkach.
„Ak akceptujeme súčasnú klimatickú zmenu, tak takýto rozkolísaný rok nie je prekvapením. Z modelov vyplýva, že počasie bude mať aj v budúcnosti dramatický charakter. Už sa netvári ako nejaké priemerné, bude to počasie, ktoré si nikto nemôže nevšimnúť,“ upozornil Faško. Podľa klimatológa Pavla Matejoviča a hlavného redaktora časopisu Fórum pre vedu a umenie sú teplotné extrémy a anomálie v prúdení vzduchu, ktoré sú pozorované od roku 1990, spôsobené klimatickou zmenou. „Veľa extrémnych prejavov počasia sa vyskytlo najmä v desaťročí 2001 až 2010, uvádza sa to aj v aktuálnej správe Svetovej meteorologickej organizácie. Extrémne prejavy počasia sa vyskytovali aj v minulosti, no zvyšuje sa ich frekvencia.“
Trpia ľudia aj príroda
Rekordne málo slnečného svitu v tomto roku neprospelo dobrej nálade. Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Lívia Vavrušová síce nepozná štatistiky, ktoré by dokazovali vplyv počasia na početnosť depresií, no u ľudí bolo cítiť únavu. „Možno tie depresie trvali dlhšie. Príznaky neustúpili tak ako zvyčajne.“
Počasie zamávalo aj so živočíchmi. „Dlhotrvajúce dažde a následné výkyvy spôsobili nedostatok potravy pre hmyzožravé vtáky. Doplatili na to lastovičky, žltochvosty. Sokoly červenonohé zahniezdili o mesiac a pol neskôr. U sokola rároha sme pozorovali len 60-percentnú úspešnosť vyvedenia mláďat. Všetko sa to začína od hmyzu. Jar prakticky nebola a práve postupné otepľovanie je pre vývoj živočíchov veľmi dôležité,“ uviedol Jozef Chavko, ornitológ s vyše 40-ročnou praxou. Dôkazom je pokles populácie kriticky ohrozeného motýľa jasoňa červenookého, jedného z najväčších v Európe, ktorý sa vyskytuje v Strážovských vrchoch či Bielych Karpatoch.
Rekordy v počasí
- 40,3 je najvyššia nameraná teplota na Slovensku, rekord je z Hurbanova z roku 2007, v Dudinciach zaznamenali v tom istom roku 40,2 stupňa Celzia, na prelome rokov 2006 a 2007 bola najteplejšia zima v histórii, v porovnaní s priemerom bola teplejšia o 4 až 4,5 stupňa ako bežné zimy
- 97 hodín slnečného svitu počas zimy 2012/2013 znamená, že bola najtemnejšia v histórii, teraz v júli sa ukazuje, že bude prekonaný rekord s najvyšším počtom hodín slnečného svitu, s čím súvisí aj rekordné sucho
- 10 540 kubických metrov za sekundu je historicky najväčší nameraný prietok na Dunaji, ktorý hydrológovia zaznamenali 6. júna v Bratislave, celou Európou sa v tomto období prehnali extrémne zrážky
Horúčavy ohrozujú ľudí aj lesy
- V 16 okresoch Slovenska platí až do odvolania zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru. Ide o okresy Malacky, Trebišov, Michalovce, Sobrance, Nitra, Šaľa, Poprad, Senica, Brezno, Kežmarok, Bratislava, Piešťany, Hlohovec, Košice, Trenčín a Ilavu.
- Na ich územiach platí rozšírený zákaz zakladať ohne na lesných pozemkoch, rovnako je zakázané fajčenie a odhadzovanie ohorkov či iných horiacich, alebo tlejúcich predmetov. Nehovoriac už o vypaľovaní porastov a krov. Zákaz sa vzťahuje aj na vyznačené miesta, na ktorých je zakladanie a udržiavanie otvoreného ohňa inokedy povolené.
- Od piatkového popoludnia až do odvolania platí v okresoch Poprad a Kežmarok zákaz vstupu do lesov. Dôvodom sú aj dva lesné požiare v uplynulých dňoch. Zákaz sa nevzťahuje na lesné chodníky a pevné dolinové cesty.
- Horúčavy obmedzujú manipuláciu s otvoreným ohňom aj v okolí hrobových a urnových miest, neodporúča sa rozsvecovanie kahancov a sviečok.
- Hasiči odporúčajú dávať väčší pozor na skladovanie a manipulovanie s horľavinami, ako je benzín, nafta, olej, riedidlá či farby. Hasiči tiež radia nenechávať v aute zapaľovač, mobilný telefón, notebook či tablet.
- Napriek extrémnym horúčavám počet kolapsov od začiatku týždňa klesá. Kým v pondelok evidovali zdravotní záchranári 140 prípadov, vo štvrtok ich bolo 89. Z nich bolo 51 žien, 37 mužov a jedno dieťa. Najviac ľudí skolabovalo v Košickom kraji – 18 a najmenej v Trenčianskom kraji – 6. Až 68 ľudí museli záchranári previezť na ďalšie ošetrenie do nemocnice. (bm)