„Na Slovensku je už len zopár životaschopných populácií. Okrem Vršatského Podhradia sa nachádzajú v Pieninách, Nízkych Tatrách, Strážovských vrchoch a Slovenskom raji. V ostatných lokalitách tento motýľ vymizol. Napríklad v Česku ho zberatelia úplne vyhubili, teraz sa nachádza len jedna populácia na Morave, kam ju preniesli zo Slovenska,“ hovorí biológ Marián Filípek.
Dnes chodievajú českí zberatelia loviť motýle na Slovensko a potom majú problémy s políciou. Jasoň červenooký, ktorý patrí k najväčším denným motýľom v Európe, stále láka aj domácich zberateľov. Pri jeho lovení prichytili pred necelými dvoma týždňami istého slovenského lekára. Našli uňho 8 kusov tohto kriticky ohrozeného živočícha. Ukrýval ich vo fototaške a predstieral, že ich fotografuje.
„Mal ich v smrtičke, zbieral ich teda na preparáciu, nie na chov. Každý takých odchyt môže byť pre populáciu osudový, smrteľný. Keď ich počet poklesne pod určitú hranicu, populácia už nebude životaschopná. Preto sa snažíme tieto lokality chrániť. Do strážnej služby sú zapojení miestni obyvatelia, dobrovoľná stráž prírody a profesionálni pracovníci zo správy Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty,“ dodal Marián Filípek.
Pavol Kudlička z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne potvrdil, že v prípade nelegálneho motylkára polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, za čo páchateľ môže ísť až na 2 roky za mreže. Momentálne polícia čaká na znalecké posudky.
„Zberatelia sú skutočne dosť veľký problém, je to jeden z hlavných dôvodov úbytku populácie. Striedame sa tu viacerí dobrovoľní strážcovia. Musíme sem chodiť predovšetkým v skorých ranných alebo večerných hodinách, keď je menšia aktivita motýľov a väčšia pravdepodobnosť, že sa tu nejaký zberateľ objaví. Keď niečo také zistím, mojou povinnosťou je zavolať políciu,“ vraví dobrovoľný strážca prírody Jakub Cíbik, študent biológie.
Na lúkach v okolí Vršatského Podhradia sa teraz krásne sfarbené motýle pária a samičky kladú vajíčka. Marián Filípek ich chytá a každého označí. Na krídla mu špeciálnou fixkou napíše kombináciu čísiel a písmen. Tú si poznačí do svojej evidencie. Podľa týchto záznamov zisťuje, koľko je tu jedincov, koľko z toho samičiek a samčekov, a tiež si overuje, či dokážu preletieť z jednej lokality do druhej.
Značkovanie má aj ďalší význam. Tým, že majú motýle popísané krídla, stávajú sa zberateľský bezcenné. Jasoňom to však vôbec neublíži, aj po označení lietajú a ďalej sa pária. Dodržiavajú pritom zvláštny zvyk. Samčeky počas párenia vytvoria samičkám na konci bruška kožovitý útvar. Je to akýsi pás cudnosti, ktorý má zabrániť, aby sa samička spárila s ďalším samčekom.