Po ochladení udrú ešte silnejšie horúčavy

Teplota vzduchu tu podľa operatívnych údajov neklesla pod 24,7 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z 28. júla 2005, keď tu namerali teplotu 22,2 stupňa Celzia. Cez víkend tak chýbali len tri desatiny stupňa a mali by sme prvú supertropickú noc tohto leta. Podľa klimatológa Pavla Matejoviča sa tento extrémny a kedysi veľmi výnimočný prejav horúčav vyskytuje čoraz častejšie. A aj keď sa v najbližších dňoch trochu ochladí, horúčavy sa s veľkou pravdepodobnosťou vrátia a udrú ešte s väčšou silou.

Tropická noc, keď teplota neklesne pod 20 stupňov, je pre mnohých na nevydržanie. Bude však viac ešte horúcejších, supertropických nocí?
Termín supertropická noc, myslím, po prvý raz použil profesor Lapin v súvislosti s mimoriadne teplými nocami. Označil takto noc, keď minimálna teplota neklesne pod 25 stupňov Celzia. A to je už naozaj výnimočný jav. Niežeby sa v minulosti také noci nevyskytovali, ale bolo to veľmi ojedinelé. V posledných rokoch sa supertropické noci objavujú oveľa častejšie a ich výskyt je tiež plošne rozsiahlejší. Zvyšuje sa aj počet tropických nocí. V minulosti sa na juhozápadnom Slovensku objavili dve až tri tropické noci za celé leto, teraz ich býva podstatne viac.

Aké musia byť podmienky na tropickú noc?
Musí nastať veľmi výrazný prílev teplého, pôvodom tropického vzduchu od juhu. Najčastejšie z oblasti severnej Afriky, zo Sahary.

Zažívame v tejto chvíli vrchol leta alebo sa máme pripraviť na ďalšie horúčavy?
Prognostické modely naznačujú, že najväčšie horúčavy môžu ešte len prísť a s nimi bude v prvej augustovej dekáde pravdepodobne pokračovať aj sucho. V najbližších dňoch sa síce prechodne mierne ochladí, no nasledovať by mala ďalšia vlna horúčav a tá môže byť ešte dlhšia a intenzívnejšia. Opäť môže byť atakovaná teplota 40 stupňov.

Českí meteorológovia predpovedajú najhoršie sucho za posledných 60 rokov. V júli u nich nespadla skoro ani kvapka. Slovensko sa veľkému suchu zrejme tiež nevyhne…
Aj na väčšine územia Slovenska spadlo v júli veľmi málo zrážok, najmä na miestach, kde sa nevyskytli búrky. Podľa analýzy, ktorú zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav, prvá polovica tohto roka bola veľmi bohatá na zrážky. Dôsledky sucha preto nie sú také citeľné. Vysoké teploty však podporujú vyparovanie vody z pôdy, čím sa zvyšuje napríklad riziko lesných požiarov. Ak nezaprší ani teraz v studenom fronte, ktorý má prejsť cez naše územie z pondelka na utorok, sucho bude pokračovať aj v auguste a to môže spôsobovať vážnejšie problémy. Najsuchší júl sa v Hurbanove zatiaľ vyskytol roku 1983, keď tu spadlo len 9 milimetrov zrážok.

Sucho však nie je pre júl typické…
Je pravda, že v dlhodobom priemere bývajú mesiace jún a júl najbohatšie na zrážky. Mimoriadne vysoké úhrny zrážok boli pozorované napríklad v júli 2010. V Hurbanove spadlo  až 104 mm zrážok, pričom dlhodobý priemer na tejto stanici je 51 mm. V minulosti sa vyskytli ešte daždivejšie júle, napríklad roku 1965 spadlo až 166 mm. Rekordný mesačný úhrn zrážok od začiatku meteorologických pozorovaní na území Slovenska bol zaznamenaný práve v júli, bolo to vo Zverovke, kde v júli 2001 zaznamenali až 575 mm zrážok.

Klimatológovia zdôrazňujú, že tento rok prevláda prúdenie vzduchových hmôt pozdĺž poludníkov a práve to môže mať za následok nezvyčajné prejavy počasia v tomto roku. Prečo to tak je?
Teplotné a cirkulačné anomálie, ktoré sa pozorujú v posledných piatich rokoch, súvisia aj s otepľovaním Arktídy. V oblasti severného pólu sa štandardne vytvára cirkumpolárny vír. Ten je však už piaty rok zoslabnutý a vedci skúmajú, ako k tomu prišlo. Aj táto zima bola v Arktíde teplotne nadpriemerná, podobne ako predchádzajúce zimy, a preto výmena teplých a studených vzduchových hmôt neprebieha v štandardnom režime.

Internet obleteli fotografie bójky na severnom póle, v okolí ktorej sa roztopil ľad. Je to jeden z dôkazov?
Informácia o tej bójke nebola celkom korektná. Tá konkrétna bójka nie je totiž ukotvená na severnom póle, preto ten obrázok celkom nezodpovedá realite. Je však pravda, že úbytok plávajúceho morského ľadu v Arktíde je aj tento rok dramatický. Vlani bol rekordný úbytok, najväčší v histórii meraní. Tento rok sa opäť približuje k rekordným hodnotám.

Boli aj v minulosti roky s podobnými výkyvmi počasia?
Nielen tento rok je rokom extrémov. Veľmi veľa teplotných a zrážkových extrémov sa vyskytlo práve v posledných dvadsiatich rokoch. Napríklad najteplejší bol rok 2000. Tri najteplejšie letá sa vyskytli v rokoch 2003, 2007 a 2012. V roku 2011 bol prekonaný rekord s najnižším ročným úhrnom zrážok, keď v Malých Kosihách na juhu Slovenska zaznamenali len 262 mm zrážok. Bolo to zhodou okolností po roku 2010, ktorý bol pre zmenu najvlhkejší rok od začiatku meteorologických pozorovaní.