Tábor ponúka deťom z domovov nové zážitky

Vlastnú rodinu väčšinou nepoznajú a ak aj áno, nerady o nej hovoria. Ale aj deti z detských domov potrebujú prázdniny a zážitky, aké cez rok v detskom domove neprežívajú. Niekoľko letných táborov pre ne každoročne pripravuje Úsmev ako dar. V Bratislave sa vo dvoch táboroch stretlo takmer 40 detí.

29.07.2013 14:00
tábor pre deti z detských domovov, detský tabor Foto: ,
V Bratislave sa v dvoch letných táboroch stretlo takmer 40 detí z detských domovov.
debata (2)

Pätnásťročný Tibor je v letných táboroch ako doma. „Vždy sa na to teším. A v tábore som spoznal aj Mimu,“ hovorí Tibor a do rozhovoru zapojí svoju o rok mladšiu kamarátku. Tibor vyrastá v detskom domove v Holíči, Mima sa dostala do pestúnskej rodiny. Cez rok si píšu – „ako dobre, že existuje facebook“, hovorí Mima – a v lete im to vždy vyjde, že sa stretnú v „domováckom“ tábore. Aj v týchto táboroch sa vytvárajú kamarátstva, niekedy na celý život.

„Včera sme mali nočný výlet a naozaj som sa naplašil, keď ma ktosi zozadu v tej tme chytil za nohu,“ spomína Tibor na nočnú turistiku na Partizánskej lúke. Na druhý deň ich aj preto čakalo niečo ľahšie – zbieranie a triedenie odpadu. Tento tábor pre deti z detských domovov, ale aj z náhradných rodín i tých sociálne slabších, ktorým hrozí rozvrat, je totiž zameraný ekologicky.

Tibora zaujme aj skúšobné ryžovanie zlata. Ale do budúcnosti neplánuje honbu za ziskom. Chce byť kuchárom. „Aj môj brat je tu v Bratislave kuchárom,“ hovorí hrdo. Tibor je z piatich detí – všetci vyrastali v domove. „Aj preto by som ani nešiel do pestúnskej rodiny. Nikto si nevezme päť detí, a tak by nás rozdelili,“ rozpráva Tibor. Dvaja jeho súrodenci sa v živote „uchytili“, našli si prácu a stretáva sa s nimi. Ďalší dvaja… „Jeden má problémy s drogami, druhý je agresívny. To má asi po otcovi. Bol veľmi prchký, hocičo ho rozčúlilo a hneď vytiahol nôž. Asi aj preto bol vo väzení,“ hovorí Tibor smutným, ale vyrovnaným hlasom. Na život v domove sa nesťažuje. „Je to určite lepšie, ako keby som mal bývať s našimi,“ dodá.

Jeho kamarátka Mima o vlastnej rodine veľa nehovorí. „Neznášam, keď mi niekto povie, že sa podobám na mamu,“ vraví čiernooká Mima. Biologickí rodičia o ňu začali v poslednom čase prejavovať záujem. „Blížime sa k dospelosti a potom dostaneme príspevok. Chcú peniaze,“ vysvetľuje si Mima častejšiu pozornosť svojich i Tiborových rodičov.

O kúsok vedľa, v telocvični internátnej školy, sa zatiaľ pripravuje dvadsiatka dievčat na veľké tanečné vystúpenie. Vystupovať majú na Hlavnom námestí a zdá sa, že už po dvoch dňoch im to celkom ide. „Sú tu dievčatá z rôznych kútov Slovenska – Košíc, Hriňovej, Piešťan, ktoré sa predtým nepoznali, ale fascinujúce bolo, ako rýchlo sa každý dokázal s niekým skamarátiť a nájsť si svoju spriaznenú dušu,“ hovorí Zuzana Okálová, ktorá tábor zabezpečuje.

Aj tanečná trénerka je s výkonmi mladších i starších tanečníčok veľmi spokojná. „Sú šikovné a veľmi disciplinované. Zjavne si takúto možnosť veľmi vážia,“ hovorí hiphopová trénerka Maťa Rihárová – mimochodom, majsterka sveta v hiphopovom tanečnom štýle. Sama pritom prežila časť detstva v detskom domove. Na letné tábory však nedá dopustiť. „Bola to možnosť, ako uniknúť realite a nájsť si nových kamarátov,“ hovorí. S niektorými sa stretáva dodnes.

Tanec sa v tomto mestskom tábore neberie len ako spôsob naučiť sa niečo nové. Tanec je aj terapia. Dievčatá sa tak učili napríklad tancovať čaču. Od trénerky Ingrid Nemčokovej sa neučili len kroky. Tie vlastne nie sú až také podstatné. Učila ich najmä to, že cez tanec môžu vyjadriť seba a svoje pocity. Smútok i radosť. „Ešte na nich poznať, že sú hanblivé a chvíľu bude trvať, kým vyjdú zo svojho sveta. Ale pôjde to,“ hovorí mladá učiteľka tanečnej školy.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba