Každý síce čakal na najteplejší deň v dejinách, no absolútny rekord 40,3 stupňa Celzia z Hurbanova z roku 2007 nakoniec pokorený nebol. Zažili sme však najhorúcejšiu noc, keď z nedele na pondelok teplota vzduchu v Piešťanoch neklesla pod 27,3 stupňa Celzia.
Je to prvá takzvaná supertropická noc tohto leta, keď teplota vzduchu neklesla pod 25 stupňov Celzia. Padol tak rekord z 29. augusta 1992, keď v Kuchyni na Záhorí meteorológovia namerali 26,4 stupňa Celzia. Júlové horúčavy sa vo svojom závere dostali do kritickej fázy, keď sa ani v noci veľmi neochladilo a udržovala sa veľmi vysoká priemerná denná teplota. To predstavuje veľkú záťaž aj pre zdravý ľudský organizmus, nielen pre ľudí s chronickými ochoreniami. Telo si nemá kedy od horúčavy oddýchnuť.
Vysoké boli aj priemerné denné teploty
„V nedeľu bola najvyššia priemerná denná teplota vzduchu na Slovensku nameraná v Žihárci, a to 31,3 stupňa Celzia. To je len o stupeň menej oproti absolútnemu rekordu z minulého roku, kedy vo Veľkých Ripňanoch zaznamenali priemernú dennú teplotu 32,3 stupňa. Pritom stačí, ak priemerná denná teplota dosiahne hranicu 27 stupňov a aj u zdravých ľudí sa začína prejavovať záťaž z vysokých teplôt vzduchu. Teraz to bolo nad 30 stupňov, čo je v našich podmienkach vzácne. Vyskytuje sa to skôr v stredomorských oblastiach, v Španielsku, Grécku, južnom Taliansku,“ uviedol klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.
Spolu s extrémnymi teplotami a čoraz horúcejšími nocami by sa zdalo, že bude rekordný počet kolapsov, no nebolo to tak. Podľa hovorcu Operačného strediska Záchrannej a zdravotnej služby Borisa Chmela bol cez víkend síce nadpriemerný počet výjazdov sanitiek ku kolapsom, rekord však nepadol. „Rekord máme z prvej tohtoročnej vlny horúčav v júni, kedy sme jeden deň zaznamenali 182 výjazdov. Počas uplynulej nedele ich bolo 152. Je to menej zrejme preto, že ľudia si už na horúčavy zvykli, zatiaľ čo v júni to bolo kritickejšie. Po chladných dňoch prišlo náhle oteplenie.“
V čase horúčav ľudia húfne utekajú za osviežením k vode, tá však býva podľa Chmela zradná. „Telo môže dostať teplotný šok. Je to podobné, ako keď človek vyjde na slnko z klimatizovaného auta. Od prvej vlny horúčav tohto leta sme mali 51 výjazdov k topiacim sa, žiaľ 22 ľuďom sme už nedokázali pomôcť,“ uviedol hovorca. Upozornil, že medzi utopenými boli vo veľkej miere paradoxne dobrí plavci. V mnohých prípadoch však za to môže alkohol. „Keď má človek vypité, znásobuje to jeho odvahu a precení svoje schopnosti,“ upozornil. Vysoké teploty dávajú zabrať aj infraštruktúre. Na diaľniciach mäkne asfalt, tvoria sa koľaje. Železničiari rozbehli teplotný monitoring na koľajniciach, zatiaľ však žiadne poruchy nezaznamenali.
O teple už kolujú rôzne teórie
Neustávajúci slnečný svit medzitým podnietil na internetových blogoch a diskusných fórach množstvo kontroverzných, niekedy až konšpiračných, teórií. Niektorí ľudia vidia za extrémnymi prejavmi počasia testy na tajnom projekte USA pod názvom HAARP. Známy environmentalista Michal Kravčík zas uviedol na svojom blogu myšlienku, že za horúčavy si môžu ľudia sami, pretože sa nesnažia zadržiavať vodu v krajine, ale sa jej len zbavujú. „Problém nastáva vtedy, ak voda v systéme chýba. Vtedy sa prostredie prehrieva a to je dnešný príbeh extrémnych horúčav na Slovensku. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo slnečná energia, ktorá prúdi do prostredia s nedostatkom vody, sa nespotrebuje na výpare vody, ale produkuje citeľné teplo, ktoré prehrieva prostredie,“ uviedol Kravčík.
Podľa klimatológa Faška by zadržaná voda v krajine mohla teoreticky prospieť, no veľmi minimálne. „Mohlo by to trochu zmierniť túto vlnu horúčav, ktorú inak spôsobuje prúdenie tropického vzduchu od juhu, no určite by to nezvrátilo stav. Problém je v tom, že vlny horúčav sú také dlhé a výrazné a tak či onak by spôsobili vysychanie prírodného prostredia.“ Faško však dodal, že naši predkovia ponechávali v krajine mokrade a bohatšie porasty stromov, čo mohlo prispievať k ochladzovaniu v danej lokalite.
Rekordy naberali na obrátkach
- v piatok bolo najteplejšie v Beluši, kde namerali 34,1 stupňa Celzia, tým sa prekonal rekord z 26. júla 1994, keď tam zaznamenali 33,5 stupňa Celzia
- v sobotu už padli rekordy na 8 meteorologických staniciach, na jednej bol rekord vyrovnaný, najteplejšie bolo v Kráľovej pri Senci – 36,1 stupňa Celzia – a prekonal sa tak rekord z 27. júla 1983, keď tu namerali 34,7 stupňa, leto roku 1983 bolo jedno z najteplejších v histórii
- v nedeľu padli rekordy na celom území, presne na 37 meteorologických staniciach z celkových 49. Najteplejšie bolo v Dudinciach – 37,8 stupňa Celzia, čím sa prekonal rekord z 28. júla 1983 – 37,2 stupňa Celzia
- v pondelok v čase našej uzávierky nebola na žiadnej z meteorologických staníc prekonaná hranica 40 stupňov Celzia, presné výsledky z pondelka bude mať SHMÚ k dispozícii až v utorok ráno, pretože je niekoľko staníc, ktoré nie sú automatizované a výsledky z nich sa doručujú až na druhý deň
- zaujímavé hodnoty boli v pondelok namerané v severných a vyššie položených oblastiach. Teplota vzduchu v Liptovskom Mikuláši presiahla 33 stupňov Celzia, na Štrbskom plese v nadmorskej výške 1 360 metrov to bolo vyše 28 stupňov Celzia a na najvyššie položenej meteorologickej stanici na Slovensku na Lomnickom štíte vo výške 2 634 metrov to bolo 15 stupňov Celzia
Zdroj: SHMÚ
Aké bude počasie?
- v utorok sa bude postupne zmenšovať oblačnosť, denná teplota sa bude na celom území pohybovať okolo 21 až 26 stupňov Celzia, na juhu 26 až 31 stupňov
- od stredy do konca týždňa bude veľký kontrast medzi severom a juhom, na severe bude 21 až 22 stupňov, na juhu 33 až 34 stupňov
- v sobotu a nedeľu bude slnečno, bez zrážok, vietor bude slabý, v noci bude 17 stupňov, 10 stupňov v horských dolinách, cez deň teplota vystúpi na 28 až 34 stupňov, na severe 22 až 28 stupňov Celzia
Zdroj: SHMÚ