Navrhuje, aby prvákov v jednej triede bolo namiesto dnešných 22 až 25, tento stav môže zriaďovateľ školy o troch ešte zvýšiť. Na druhom stupni by malo byť v triede maximálne 29 detí, namiesto súčasných 28. Tieto podmienky obsahuje novela zákona, ktorá stanovuje nielen maximálny, ale aj minimálny počet detí v triede. Ministerstvo ju predložilo na rokovanie vláde.
Školský rezort pôvodne navrhoval, aby prvákov mohlo byť v triede najviac 31. Tento zámer skritizovali učitelia a žiadali číslo znížiť. Odôvodňovali to tým, že pri väčšom počte detí v triedach, v ktorých sú aj deti s poruchami správania a učenia, budú mať menej času na to, aby sa žiakom individuálne venovali. Minister školstva nakoniec kritike učiteľov ustúpil. Ak novelu schváli vláda a parlament, prvákov nebude môcť byť viac ako 28. Na druhom stupni základnej školy sa triedy budú môcť rozšíriť o jedného žiaka, z 28 na 29. Podobne o jedného viac môžu mať aj triedy stredných škôl, maximálny počet žiakov sa zvyšuje z 30 na 31.
O zlučovaní škôl sa rokuje
I keď na jednej strane ministerstvo čiastočne ustúpilo učiteľom, na druhej strane novým návrhom zvyšuje tlak na spájanie škôl. Stanovením minimálnych počtov žiakov v triedach budú niektoré školy nútené spájať triedy. Návrh ministerstva pritom hovorí, že aj málotriedka by mala mať najmenej 12 žiakov. Triedam a školám s celkovo menším počtom žiakov hrozí zánik prípadne zlúčenie s inou školou. Podľa správy o stave školstva je na Slovensku 110 základných škôl, ktoré majú do 13 žiakov. „Určenie najnižšieho počtu znamená ohrozenie tých škôl, ktoré majú málo žiakov,“ hodnotí túto zmenu šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.
Ministerstvo tvrdí, že stanovením najnižšieho počtu detí v triede sa snaží o väčšiu efektivitu fungovania škôl. V týchto dňoch rokuje so samosprávami, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, o postupnom zlučovaní škôl s menším počtom žiakov. „V prvom kole rokovaní bolo vybratých 126 zriaďovateľov základných škôl s počtom žiakov do 130 a s neúmerným počtom pedagogických a nepedagogických zamestnancov,“ uviedol tlačový odbor rezortu. Nastavenie počtov žiakov na triedu má byť pritom začiatkom pre celkovú zmenu systému financovania škôl. So samosprávami, ktorých by sa rušenie škôl malo týkať, rokuje aj o zavedení školských autobusov, „najmä v lokalitách podhorských oblastí“.
Pre starostov malých obcí, ktoré majú málotriedku, to znamená ťažké rozhodovanie o ich existencii. Do školy v Starej Myjave chodilo uplynulý školský rok osem detí. „Nemáme financie, už uvažujeme o tom, že školu budeme musieť zrušiť,“ hovorí kopaničiarsky starosta Pavol Kováč. Pre deti a ich rodičov to bude znamenať dochádzanie do školy do Myjavy. Výnimku pri nastavenom minimálnom počte žiakov majú mať len odľahlé obce, kde majú deti do inej najbližšej školy viac ako 20 kilometrov. Podobne by to malo byť pri školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ak v okolí 20 kilometrov nie je iná škola s takým jazykom. A výnimka na menší počet žiakov v triede sa má vzťahovať aj na školy, kde väčšinu tvoria deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Starosta: Zrušením málotriedky sa neušetrí
Ohrozená je aj málotriedka v obci Hiadeľ s 510 dušami na okraji Banskobystrického okresu, kde do školy bude od septembra chodiť 15 detí. Starosta by sa školy, ktorú obec dotuje, len veľmi nerád vzdal z viacerých dôvodov. „Niektorí ľudia tu žijú od výplaty k výplate. Niektoré deti sú zo sociálne slabších vrstiev a nemôžu si dovoliť cestovanie do Banskej Bystrice alebo Slovenskej Ľupče. Pre ich rodičov, najmä tých, čo majú viac ako jedno dieťa, sú to vysoké náklady,“ hovorí starosta obce Ondrej Snopko.
Ak by školu aj zrušili, museli byť vyriešiť problém, ako využiť budovu školy, do ktorej rekonštrukcie v uplynulých rokoch dosť investovali. „Je to národná kultúrna pamiatka, v časoch SNP tu bola poľná nemocnica, aj preto sme do nej investovali,“ hovorí starosta. Navyše pred pár rokmi sa spolu s ďalšími obcami zapojili do projektu financovaného z eurofondov na vykurovanie obecných budov z biomasy a budovu musia aj preto v každom prípade päť rokov udržiavať v prevádzke.
Zrušenie málotriedky podľa neho ministerstvu školstva veľa peňazí neušetrí, budovu bude treba ďalej prevádzkovať a deti, ktoré chodili do školy v obci, budú chodiť niekde inde. „Škola to znamená aj kultúrne aktivity v obci, ktoré by potom šli do útlmu,“ hovorí. Ak by obec bola nútená školu zatvoriť, pri napätom obecnom rozpočte by mali problém aj s vyplácaním odstupného pre učiteľky. Ministerstvo školstva by preto malo podľa neho uvažovať aj o tom, či nezaviazať školu, do ktorej by sa presunulo najviac detí z obce, aby prijala aspoň jednu učiteľku.
Navrhované zmeny v počtoch žiakov v triedach
- nultý ročník: min. 8 – max. 16 žiakov v triede (bez zmeny)
- zmiešaná trieda 1. – 4. ročník: min. 12 – max. 24 žiakov v triede
- 1. – 4. ročník: min. 13 – max. 25 žiakov v triede (dnes je max. počet prvákov v triede 22)
- 5. – 9. ročník: min. 15 – max. 29 žiakov v triede (dnes je max. hranica 28 žiakov v triede)
- maximálny počet žiakov v triedach možno v odôvodnených prípadoch navýšiť o ďalších troch
- stredné školy: min. 16 – max. 31 žiakov v triede (dnes je maximum 30)
výnimky, pri ktorých môže byť v triedach menej žiakov, ako je predpísaná hranica:
* menšia dostupnosť školy – cesta do inej školy je dlhšia ako 20 km
* väčšina žiakov (80 %) sú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia