Za finančné úniky pri výstavbe tunela Branisko na východe Slovenska by sa mohli do konca roka ocitnúť pred Špecializovaným trestným súdom traja bývalí vysokí štátni úradníci zo Slovenskej správy ciest, nominanti SDKÚ. Ide o Dušana M., Romana V. a Valeriána H. Na verejných telefónnych číslach, kde majú bývalí manažéri teraz pôsobiť, v stredu nik nedvíhal. V danej kauze, ktorá vypukla ešte v roku 2004, nebol zatiaľ obvinený žiadny politik.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dal návrh na obžalovanie šiestich z pôvodne 13 stíhaných osôb v tejto kauze. Viní ich zo založenia zločineckej skupiny, ktorá mala pripraviť štát pri výstavbe tunela Branisko celkovo o 260 miliónov korún (8,6 milióna eur). O tom, či prípad skončí pred súdom, rozhoduje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
„Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa v súčasnosti s návrhom, ako aj so spisom oboznamuje. Ide o rozsiahly spisový materiál, ktorý má 57 zväzkov, čo predstavuje vyše 20-tisíc strán a ďalších 20-tisíc tvoria prílohy,“ uviedla hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Prokurátor môže po preštudovaní spisu podať žalobu na Špecializovaný trestný súd, vrátiť ho vyšetrovateľovi na doplnenie dôkazov, alebo trestné stíhanie aj zastaviť. Keďže kauzu už polícia vyšetruje takmer desať rokov, nie je pravdepodobné, že by prokurátor trestné stíhanie zastavil. To už sa stalo v tomto prípade pri siedmich z pôvodne 13 trestne stíhaných.
Na tunelovanie Braniska upozornila tajná služba v roku 2004 vo svojej výročnej správe. Polícia následne rozbehla vyšetrovanie. V roku 2006 sa začala o prípad zaujímať aj švajčiarska polícia. Tá na účtoch nominantov SDKÚ v Slovenskej správe ciest našla spolu 1,5 milióna frankov (30 miliónov Sk). Kauza tunelovania Braniska naplno vypukla za Ficovej prvej vlády po tom, čo premiér Fico požiadal pri oficiálnej návšteve Švajčiarska o spoluprácu švajčiarske justičné orgány. Fico poukázal v kauze aj na úlohu pokladníka SDKÚ Gabriela Palacku.
Podľa neho mal práve Palacka dispozičné právo k švajčiarskym účtom, kde mali končiť peniaze z kauzy. Polícia však Palackovi nikdy nič nedokázala. Na políciu sa pre kauzu obrátil aj bývalý minister dopravy Pavol Prokopovič (SDKÚ), ktorý začal rezort viesť tesne pred ukončením výstavby Braniska. Tvrdil, že mal podozrenia, že všetko nebolo kóšer. Preto podal aj trestné oznámenie. Politickú zodpovednosť za konanie manažérov bývalý premiér Mikuláš Dzurinda priznal. „Cítil som politickú zodpovednosť, aj preto som pána ministra Macejka navrhol z funkcie ministra odvolať,“ povedal v stredu pre Pravdu Dzurinda.
Švajčiar slovenského pôvodu Ján G. zastupoval konzorcium Erga Suisse. To malo na starosti dostavbu technológie tunela. Ján G. pred rokmi do krachujúceho projektu výstavby Braniska zainteresoval švajčiarsku firmu Nay + Partner. Spory so slovenskou firmou potom zaujali švajčiarsku prokuratúru. Tá ho obžalovala z toho, že v rokoch 2001 a 2002 použil peniaze konzorcia bez vedomia partnera na úplatky a maskoval to fiktívnymi zmluvami a účtami. Ján¤G. pre švajčiarskych novinárov obvinenia odmietol. Cez firmu Ergo Suisse mali byť peniaze z Braniska posielané na súkromné účty vtedajších špičiek Slovenskej správy ciest.
Päťkilometrový tunel Branisko stavali osem rokov, stavba sa spúšťala ešte v roku 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara. Tunel mal stáť pôvodne 6 miliárd korún, nakoniec to bolo 7,5 miliardy. Razba tunela sa začala prieskumnou štôlňou v osi severnej rúry v apríli 1996. K slávnostnému otvoreniu tunela, ale len v polovičnom profile, došlo dňa 29. júna 2003. Do 1. októbra 2003 bol tunel len v skúšobnej prevádzke a maximálna rýchlosť v ňom bola obmedzená na 60 km za hodinu.
Zmluvy s dodávateľmi hlavnej časti tunela podpísal štát s firmou Vodohospodárska výstavba a s ďalšou prešovskou firmou ZPA Křižik na vybavenie tunela technológiami. Obe tieto firmy však meškali so stavbami a predmetom skúmania vyšetrovateľov v minulosti boli aj zmluvy s nimi. K zmluve na samotné postavenie tunela bolo 76 dodatkov. Väčšiu časť z nich podpísali Roman V. a Dušan M. ako nominanti Dzurindovej vlády. Roman V. bol ekonomickým námestníkom Slovenskej správy ciest. Dušan¤M. šéfoval Slovenskej správe ciest, keď sa tunel Branisko budoval.
Najväčšie predraženie dodatkami malo byť urobené pri dodávke technológií. Z pôvodných necelých 700 miliónov korún nakoniec štát zaplatil 1,9 miliardy korún. Práve časté odstávky tunela Branisko stoja za polemikou, či stovky miliónov za technológie stáli za to. Tunel je totiž často pre motoristov uzavretý. V roku 2012 bol plánovane zavretý na viac ako 363 hodín a neplánovane na 46 minút.
Motoristom znepríjemňuje cestu cez tunel aj zápach, ktorý sa v Branisku drží, keďže premávka v ňom je obojsmerná a vetranie nestíha. Zlepšenie v Branisku by mohlo nastať približne o sedem rokov. V roku 2015 sa plánuje so začatím výstavby druhej rúry tunela. Stavebné práce by mali byť ukončené okolo roku 2020. Otázkou ešte zostáva, koľko bude dokončenie tunela Branisko stáť.
Kauza tunelovania Braniska
- 1996: začína sa výstavba tunela Branisko
- 2002: podpredseda vlády a minister dopravy Ivan Mikloš vraví, že tunel Branisko uvedú do skúšobnej prevádzky pravdepodobne až koncom roku 2002, za hlavný dôvod odkladania jeho sprevádzkovania uviedol meškanie technologickej časti
- 2003: predseda vlády Mikuláš Dzurinda a minister dopravy Pavol Prokopovič slávnostne prestrihli pásku a odovzdali do užívania verejnosti tunel Branisko a diaľničný úsek Beharovce – Fričovce
- 2004: Slovenská informačná služba upozornila na možné tunelovanie Braniska, začína sa vyšetrovanie
- 2008: polícia obvinila zo založenia zločineckej skupiny 10 ľudí, obvineniu sa vyhli exminister dopravy Jozef Macejko a bývalý pokladník SDKÚ Gabriel Palacka
- 2012: švajčiarska prokuratúra podala na súde v Bellinzone návrh na obžalobu a obvinila Jána G. z trestného činu úplatkárstva
- 2013: vyšetrovateľ navrhuje obžalovať z tunelovania Braniska šiestich ľudí, medzi nimi sú bývalí nominanti SDKÚ v Slovenskej správe ciest – Dušan M., Roman V. a Valerián H.