Kvalita ovzdušia sa nezlepšila ani po včerajšom ochladení. Pre pretrvávajúce sucho sa v ovzduší stále držia nečistoty. Dlhotrvajúce sucho sa blíži k rekordným hodnotám. Výdatne nezapršalo ani počas noci z pondelka na utorok, keď sa očakávali búrky. A to je podľa klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavla Faška priťažujúca okolnosť pre kvalitu vzduchu. „Zrážkami sa vyplavujú nečistoty z atmosféry, majú očisťujúci účinok. Teraz však nečistoty zostávajú v atmosfére.“
Zvyšoval sa prízemný ozón
Veľký problém v čase horúčav predstavuje najmä prízemný ozón. Nie je to ozón, ktorý vytvára v stratosfére ozónovú vrstvu chrániacu Zem pred ultrafialovým žiarením. Prízemný ozón sa drží tesne nad zemským povrchom. Ide o nebezpečný plyn, ktorý môže dráždiť dýchacie cesty, oči a spôsobuje bolesti hlavy. Pod jeho vznik sa podpisujú aj výfukové plyny z áut. Čím vyššia je teplota vzduchu, tým je koncentrácia prízemného ozónu v ovzduší vyššia.
Počas minulého víkendu na to upozorňovali rakúski odborníci z Ústredného ústavu pre meteorológiu a geodynamiku vo Viedni (ZAMG). „Apelovali na ľudí, aby podľa možnosti využívali verejnú a nie individuálnu dopravu a neprispievali tak k zhoršeniu situácie. Toto je problém veľkých miest, kde je koncentrovaný motorizmus, a podobne je to aj v Bratislave,“ mienil Faško.
Viliam Pätoprstý z odboru monitorovania emisií a kvality ovzdušia SHMÚ potvrdil, že aj na Slovensku boli namerané vyššie hodnoty prízemného ozónu, nešlo však o kritickú situáciu a výstraha nebola zatiaľ potrebná. „Hodnoty prízemného ozónu neboli nadlimitné. Len čo by sa zvýšili nad povolené normy, rozbehla by sa automatická výstraha.“
Aké bude počasie?
- streda – jasno až polojasno, na horách polooblačno, búrky sa vyskytnú len ojedinele, teplota vystúpi cez deň na 26 až 31 stupňov Celzia, na Orave, v Liptove na 24 stupňov
- štvrtok – polooblačno, 27 až 32 stupňov, na severe 22 až 27 stupňov Celzia, ojedinele prehánky a búrky
- piatok – jasno až polooblačno, cez deň 28 až 33, Kysuce, Orava, Liptov a Spiš 26, bude fúkať veľmi slabý vietor
- víkend – jasno až polooblačno, teplota vystúpi na 30 až 35 stupňov, na severe na 28 stupňov
Zdroj: SHMÚ
Prašnosť je stále vyššia
Veľkým problémom Slovenska sú prachové častice. „Celé Slovensko je zaprášené, nie je to však do očí bijúca výnimka, je to problém celej strednej Európy. K znečisteniu prispievajú okrem komínov, teplární a rôznych iných zdrojov napríklad aj nekvalitné dieselové motory starších nákladných áut,“ upozornil Pätoprstý.
Súhlasil aj ekológ Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy. „Zo štatistík je zrejmé, že na Slovensku rastie doprava, ktorá prispieva k zvyšovaniu koncentrácie prachových častíc. Vlani v júni Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila štúdiu, ktorou deklaruje, že sadze z dieselových motorov sú karcinogénne. Verím, že táto ešte stále relatívne nová informácia zásadne ovplyvní využívanie dieselových motorov.“
Podľa neho klimatické zmeny zásadným spôsobom zhoršujú kvalitu vzduchu, ktorý dýchame. A to nielen dlhé obdobia sucha, ale aj dlhé zimy, akou bola aj zima na prelome rokov 2012 a 2013. „Odrazilo sa to vo zvýšenom využívaní lokálneho kúrenia. Keď idete v zime do Zázrivej, nefúka vietor, je jasno a je slabý rozptyl emisií, vtedy vidíte jasný povlak nad dedinami,“ opisoval Lešinský. Zhoršené ovzdušie je tak paradoxne aj tam, kde sa ľudia chodia nadýchať čerstvého vzduchu. V horských oblastiach. Týka sa to aj miest v kotlinách – Žiliny, Ružomberka. Ľudia by mali podľa Lešinského investovať do modernejších kotlov, mestá by mali plánovať centrálne systémy rozvodu tepla. „Klimatické zmeny sa dotýkajú každého z nás. A každý z nás môže urobiť veľa, aby v minimálnej miere prispieval k týmto zmenám,“ uzavrel Lešinský.
Ako môžeme prispieť k čistejšiemu vzduchu?
- jazdime na bicykli – pri budovaní cyklotrás v autami preplnených mestách netreba hľadať prekážky, ale možnosti a úspešné príklady v zahraničí. V Dánsku motivujú k bicyklovaniu osobnosti a politici, na bicykli jazdí dánska kráľovná, týmto prostriedkom sa vozí do práce minister životného prostredia
- individuálnu dopravu v mestách treba obmedziť zriadením nízkoemisných zón, vylúčením individuálnej dopravy z centier, zavádzaním emisného mýta, podporou verejnej dopravy, budovaním odstavných parkovísk
- emisie áut treba tlačiť na minimum – niektorí ekológovia očakávajú renesanciu plynových áut, ktoré majú minimálny negatívny vplyv na životné prostredie, rozvoju elektromobilov však bráni nedostatočne rozvinutá sieť špeciálnych čerpacích staníc, ako aj problémy s batériami
- obmedziť kotly a kozuby na drevo – na Slovensku je to citlivá otázka, pretože znižujúca sa sociálna úroveň a rastúce ceny energií nútia ľudí kúriť drevom, ekológovia však upozorňujú, že sadze výrazne zhoršujú kvalitu ovzdušia, v rakúskom Grazi či vo švédskom Štokholme práve z tohto dôvodu zakázali využívanie lokálnych kúrenísk
- stavajme energeticky pasívne domy – v niektorých častiach Nemecka sa podarilo presadiť, aby sa nové verejné budovy, čiže školy, nemocnice, úrady, stavali výlučne v pasívne energetickom štandarde, takéto stavby si síce vyžadujú vyššiu investíciu, no jej návratnosť môže byť vďaka ušetreným energiám rýchla
Zdroj: CEPTA