Žatva je pre roľníka najkrajším obdobím roka. Zdanlivo je to naozaj tak. Súperiac o čas musia zožať úrodu zo stoviek hektárov a dopraviť ju do sýpok. Vzápätí sa musia tvrdo jednať o ceny. Lenže popri žatve musia roľníci, ktorí rovnako ako farmár Zdenek Černay pestujú cibuľu, zemiaky, osivovú kukuricu, cukrovú repu, stihnúť aj iné práce. Zalievať jesenné plodiny, zamedziť nežiaducemu opeleniu osivovej kukurice, pretriediť a rozviezť zemiaky do obchodov. Leto zamestnáva farmára Černaya viac než dosť.
5.30 Z rodinného domu v Senci vychádza územčistý muž. Zdenek Černay je dobre naladený. Žatva je v polčase, črtá sa ďalší slnečný deň. "Vitaj, ako si sa vyspal?“ prehodí a hneď zamieri k terénnemu touaregovi. Vyrážame na pravidelnú obchôdzku chotára. Farmára zaujíma, ako šli v noci závlahy. Zastaví sa v Boldogu pri ihrisku. V poraste osivovej kukurice je rozostavený pivot – závlahové rameno so záberom jeden kilometer. O kus ďalej sú zemiaky, ďalej pole s cukrovou repou. Všetky pod závlahou. Nad chotárom už stojí vysoké slnko. "Pozri, tu ťaháme vodu zo studní, ktoré vybudoval ešte v tridsiatych rokoch jeden senecký Bulhar, výborný zeleninár. Keď som si po revolúcii role prenajal, neboli studne funkčné, ale vyčistili sme ich a máme vodu. Bez nej by v arídnom – suchom – seneckom chotári bola úroda na zaplakanie,“ povie farmár.
6.00 Vystupujeme na Červenom majeri. Keď ho pred rokmi Černay odkúpil od reštituenta, bolo tu zanedbané skleníkové hospodárstvo bývalého Štátneho majetku Senec. Dnes sa rampa otvára na diaľkový ovládač z auta. Černay tu vybudoval sklady na 6¤000 štvorcových metroch na uskladnenie obilia, zemiakov, tiež poľné letisko, ubytovňu pre brigádnikov. Do auta nastúpia tri brigádničky z Oravy. Farmár ich vezie na kukuričné pole do Boldogu. Čerstvá maturantka Darina Šeligová je u Černaya už po piaty raz a tohto roku nahovorila na brigádu aj kamarátku Moniku Kostrošovú. Sú spokojné. "Bývame po troch, nie ako v Nemecku, kde nás spalo v izbe 25,“ porovná bleskove pomery na slovenskej a zahraničnej farme Monika. Obed je grátis aj cestu na Oravu a späť hradí farmár. Pravda, vylamovanie metlín kukurice je vyčerpávajúce, ale ani zber uhoriek nebol prechádzkou v ružovom sade, usúdi Monika.
6.30 Porada na mechanizačnom stredisku. „Ako to dopadlo Pri plantagu?“ "Pšenica sypala cez sedem ton,“ odvetí šéf kombajnovej linky Jozef Kadnár. V porovnaní s vlaňajškom viac ako dvojnásobná úroda, ale ceny obilia idú dole, sú nižšie o 40 percent, a to farmára škrie. Potom sa s agronómom Martinom Múčkom dohodnú, že len čo dožnú pšenicu, začnú zavlažovať cibuľu. Už tretí týždeň neprší.
7.30 V centre firmy už sedia za počítačmi ženy z administratívy. Zdenek Černay ich veselo pozdraví a s asistentkou Zuzanou Urbanovou si upresňuje termíny schôdzok a poštu, ktorú musí vybaviť. Černay už nie je trojhektárový farmár z 90.¤rokov, ktorý zvládol všetko sám. Musel si vybudovať tím ľudí, čo mu pomáhajú riadiť firmu, ale na poli je zvrchovaným vládcom on.
8.00 Na Červenom majeri vytláča farmár z hangára dvojmiestne športové lietadlo Sport cruiser. Zhora uvidí Černay kolónu troch kombajnov a dvoch kamiónov smerujúcich na pole. Pozorne skontroluje pšeničné pole, či v ňom nenájde pásy zelených nedozretých klasov. Uspokojí sa. Pod sebou má žltý koberec. Preletí ponad zavlažovače, všimne si fľaky v poraste, vie, kde musí korigovať zavlažovanie.
9.00 Farmár si po pristátí uvedomí, že je hladný. Zamieri na raňajky. Objedná dve držkové polievky, pečivo a pomarančový džús. O chvíľu prichádza k stolu jeden z hostí, farmárov rovesník. Pýta sa, či mu nemôže podmietnuť záhumienkové strnisko. "Ale hej, pôjde to,“ odpovie Zdenek. Nie je to prvá ani posledná žiadosť malých hospodárov o výpomoc.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
10.00 Už nejakú chvíľu farmár chodí po stredisku Veľký Biel, kde vybudoval triediareň a sklady zemiakov. Z poľa sa sem valí jedna fúra za druhou. Na rozdiel od obilia ceny zemiakov stúpajú. Reťazce ich nakupovali v júli po vyše 30 centov za kilo. Nemecko a Česko prišli po jarných povodniach o časť úrody, zemiaky sú tak tento rok oproti vlaňajšku o 60 percent drahšie. S ponukou 25-tisíc ton zemiakov je družstvo solídnym partnerom obchodných reťazcov. "Len moja farma je schopná dodať reťazcom denne 100–120 ton zemiakov. Mám štyri kamióny, preto sú naše zemiaky do 6 až 12 hodín na pulte,“ hovorí farmár.
10.40 Zaprášený touareg zíde z asfaltky na zemiačnisko medzi Novou Dedinkou a Bernolákovom. Farmár s motykou v ruke zájde hlbšie do poľa a odhrnie zem spod niekoľkých trsov. Pôda je aj po troch 40-milimetrových dávkach závlahovej vody preschnutá. "Zajtra od rána musíme k Bernolákovu presunúť závlahy,“ volá mobilom šéfovi závlahárov.
11.15 Na Červenom majeri sa hromadí obilie a Černay chce vedieť, aká je jeho vlhkosť. S Jozefom Kadnárom odoberú spoločne vzorku. Keď prístroj ukáže 11-percentnú vlhkosť zrna, je jasné, že sa môže skladovať. Vzápätí má farmár telefonát od osivára Mariána Vaša. "Šéfe, rozpadá sa sterilita kukurice!“ "Čože?“ Neverí Černay vlastným ušiam. Žiaľ, v dôsledku horúčav začalo dochádzať k nežiaducemu samoopeľovaniu rastlín. Znamená to hneď zohnať kastrovací stroj a prečesať obrovský lán kukurice skôr, než sa poškodí úroda.
12.15 Farmár vystupuje pred budovou družstva v Blatnom. Oproti mu kráča blatniansky predseda Jozef Kubica. "Nemohol by si pomôcť s kastrovacím strojom?“ ide rovno k veci Černay. "Máš šťastie, mašinu ti poobede pošleme,“ upokojí ho Jozef Kubica. "Na revanš ti pomôžem s kombajnom, ak bude treba,“ odvetí Černay.
13.00 Touareg zabrzdí v Boldogu pri ihrisku. Farmár vletí do porastu kukurice. Nechce sa mu veriť, že by kukurica „prášila“. Ale inšpektori majú svoju pravdu. "Do paroma,“ uľaví si. Osivová kukurica je riskantná plodina a keď prídu horúčavy, rastlinám sa občas z nich "pomätie mozog“. Človek je na prírodu prikrátky. Na večer si farmár naplánuje rozhovor s brigádničkami. Pri kontrole porastu nesmú zabudnúť vylomiť metlinu ani na jedinej rastline.
13.25 Stres z práce opadá. Andrea, partnerka Zdenka Černaya, servíruje obed. Aj ona má za sebou rušné predpoludnie. Vozí žencom a brigádnikom obedy a vodu. Farma nemá svoju kuchyňu, zásobuje ich reštaurácia – denne 50 až 70 obedmi. Andrea nemá čas na dlhé reči. Ľudia vonku sú smädní, ide s ďalšou várkou vody, zato Zdenek si dožičí trochu odpočinku.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
14.30 Teplomer ukazuje 32 stupňov, keď farmár zastavuje pri kombajnoch. "No, ako to ide?“ obráti sa k Jozefovi Kadnárovi. Dobre, pšenica dáva okolo 6¤ton po hektári. Farmár zastavuje jeden z kombajnov a sadá si k vodičovi. "Celý Zdeno, všetkého sa chce dotknúť vlastnými rukami,“ povie Kadnár. Pred vari desiatimi rokmi začínal Kadnár u Černaya ako kombajnista. "Mal som vtedy favorita a dnes bývam v rodinnom dome a vozím sa v staršom bavoráku, pochváli sa. Zdenek je podľa neho prísny šéf, ale v núdzi vie ľuďom pomôcť. To sa cení.
Pred časom mala žena z triedičky zemiakov 500– či 600-eurový nedoplatok na nájomnom. Dal jej bezúročnú pôžičku, aby dlh vyrovnala. "Okolo platov sa u nás nediskutuje,“ nechce sa neskôr baviť na tému miezd farmár. Pripustí však, že priemer na farme je vyšší ako slovenský – 806 eur. "Každý zarobí toľko, koľko, si zaslúži. Určite si cením výkon, kvalitu, prácu v stresujúcich horúčavách či chlade a daždi,“ uzavrie tému Zdenek Černay
16.30 Hala na Červenom majeri je takmer zaplnená obilím. Farmár sa ho nechystá predávať. Ceny pšenice síce prudko padli, ale horúčavy začali kradnúť z úrody. „V jeseni môže byť všetko inak, ako sa ukazovalo na začiatku žatvy“, predpovedá Zdenek Černay.
17.30 Na poľnej ceste pri Boldogu naďabí farmár na závlahové rúry v tráve. Zastaví a odhadzuje ich hlbšie do poľa, aby ich neprešli kamióny s obilím. Medzitým z kukurice vychádzajú brigádničky. Farmár spustí: "Máme problém, kukurica stráca sterilitu. Ženy, nie ste tu na dovolenke, ale v tvrdej dobre zaplatenej práci, tisíc eur na mesiac, kde ich dnes nájdete?! Komu sa táto robota nepáči, môže odísť, ale v kukurici sú zainvestované milióny, dúfam, že si rozumieme.“ Nastane ticho. Prekliata kukurica. Všetkým zobrala náladu.
19.15 Farmár znova sadá do lietadla. Slnko sa skláňa k obzoru, senecké jazerá obliehajú davy oddychujúcich turistov. Kombajny v oblakoch prachu hlcú obilie a závlahy posielajú zemiakom, repe a kukurici životodarnú vodu. Leto je v rozpuku a každý si ho užíva po svojom. Farmár povznášajúcim letom i tvrdou prácou.
20.00 Zdenek Černay zaparkuje pri dome. Na tachometri auta pribudlo 250 kilometrov. Chcel stihnúť televízne noviny. Opäť ich raz premeškal. "Nevadí, žatva je dôležitejšia,“ lúči sa chlapík, ktorý rozumie pôde.
Kto je moderný slovenský farmár
Slovenské poľnohospodárstvo sa zmenilo. Z niekdajšej tristotisícovej družstevno-majetkárskej komunity zostalo okolo 50–tisíc aktívnych poľnohospodárov. Už to nie sú len družstevníci, ale opäť sa na scéne objavujú súkromne hospodáriaci roľníci. Boli takmer na vymretie. Zdenek Černay nepochádza z typickej roľníckej rodiny – mama východniarka mala otca železničiara, zato Černayov otec bol zootechnik, ktorý brával syna na družstevný dvor. Tu kdesi sa možno zrodil jeho vzťah k pôde.
Po revolúcii bol až nečakane dobre pripravený na podnikanie. Vyučený automechanik, ktorý si dorobil strednú poľnohospodársku školu, požiadal o vrátenie troch hektárov dedových rolí. Ešte za socializmu si privyrábal pestovaním cesnaku a výrobou cesnakovej pasty, ktorú vyvážal po revolúcii až do Čiech.
Obchodný duch, zmysel a cit pre pestovanie rastlín, ale aj organizačný talent umožnili Černayovi rýchlo rásť. Nie je z tých, čo vybudovali farmu vďaka politickej privatizácii. Je dielom jeho rúk a bystrej hlavy. Keď jeho polia pred piatimi rokmi navštívili novinári z Japonska, USA a Nemecka, nechceli veriť vlastným očiam. "Ak budete mať takýchto farmárov, vaše poľnohospodárstvo prežije,“ povedal vtedy jeden z amerických novinárov.
Černay je naozaj dobrý – tohto roku ho vyhodnotili v súťaži Top Agro Slovensko ako jedného z troch najlepšie hospodáriacich súkromných roľníkov.