Svedčia o tom súdne rozhodnutia v žalobách, ktoré podali bývalí zamestnanci úradov. Štát pre ne príde približne o 80-tisíc eur, táto suma sa môže zdvojnásobiť. Problém vznikol v čase bývalej vlády, ktorá sa rozhodla šetriť a spustila prepúšťania na úradoch. Bývalí inšpektori na súdoch tvrdia, že výpovede dostali v rozpore so zákonom.
Na celom Slovensku bolo podaných celkovo trinásť žalôb, z toho v štyroch prípadoch inšpektoráty prehrali a štyri zostávajú otvorené. Keďže tri žaloby boli neskôr stiahnuté, svoj postup sa úradom podarilo obhájiť len vo dvoch sporoch. V niektorých prípadoch ľudia podávali žalobu hromadne.
V sporoch poukazujú bývalí inšpektori na porušenie zákona, ktorého sa mali podľa žalôb dopustiť ich zamestnávatelia pri prepúšťaniach. Tie prebehli počas bývalej vlády po tom, čo sa kabinet Ivety Radičovej zaviazal k desaťpercentnému prepúšťaniu v štátnej správe. Podľa bývalých inšpektorov sa začali na úradoch doslova čistky. „Niektorým ľuďom napríklad skončila výpovedná doba ku koncu novembra s odôvodnením, že pracovná pozícia zaniká. Tieto miesta však zrušili len naoko a v skutočnosti existovali dlhšie. Ešte v decembri sa tvárili, že majú pôvodný počet miest a podľa toho aj poberali finančné príspevky,“ hovorí exvedúci oddelenia dopravy na inšpektoráte práce v Trnave Štefan Papp.
Po svojom prepustení sa rozhodol na bývalého zamestnávateľa podať žalobu. Okresný súd v Trnave mu dal nedávno za pravdu a výpoveď označil za neplatnú. Keďže inšpektorát podal odvolanie na krajský súd, v súčasnosti čaká ešte na definitívny verdikt.
V takejto situácii nie je sám. Žaloby za prepúšťanie spred dvoch rokov padli aj na inšpektoráty v Žiline, Prešove, Košiciach, Trenčíne či v inom prípade v Trnave. Do sporov bol zatiahnutý dokonca aj strešný Národný išpektorát práce v Košiciach. Kým päť rozsudkov zatiaľ s konečnou platnosťou konštatovalo, že práva bývalých inšpektorov boli porušené, štyri ďalšie prípady zostávajú otvorené. V niektorých pritom ide už len o odvolania proti rozhodnutiam.
Podľa odborníka na pracovné právo Vojtecha Földesa ak inšpektori spory vyhrajú, nárok majú na opätovné zamestnanie a tiež náhradu mzdy. Tá sa udeľuje vo výške priemerného zárobku, čo je v prípade štátnej správy funkčný plat.
Za dosiaľ prehraté súdy zaplatí štát približne 80-tisíc eur, čo nemusí byť konečná suma. Spory sa totiž nemusí podariť urovnať dohodou. „Inšpektoráty práce sa snažia urovnať spory s čo najnižším dopadom na štátny rozpočet, pretože ak by nedošlo k dohodám, suma by mohla byť po prípadných ďalších sporoch vo veci sporných nárokov oveľa vyššia,“ pripúšťa hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Súčasné vedenie viní za situáciu predchodcov.
„Tento stav vo všetkých prípadoch bol spôsobený nezodpovedným konaním predchádzajúceho vedenia. Dotknuté inšpektoráty práce využijú všetky zákonné spôsoby, ako si uplatniť vzniknuté škody voči osobám, ktoré danú situáciu spôsobili,“ dodáva Vorobelová.
Riaditeľkou Národného inšpektorátu práce bola za bývalej vlády Jana Popovičová, ktorá spadala pod rezort práce exministra Jozefa Mihála (SaS). Popovičovú sa včera Pravde nepodarilo skontaktovať. Mihál tvrdí, že ako minister sa nestaral, či sa prepúšťa inšpektor, alebo upratovačka. „Proces redukcie zamestnancov bol vyvolaný vládnou úlohou znížiť počet zamestnancov v štátnej správe o desať percent a ušetriť tak mzdové prostriedky. V prípade inšpektorátov bola táto úloha prenesená do kompetencií riaditeľov krajských inšpektorátov a bolo ich vecou, akým spôsobom to zabezpečia,“ tvrdí.