Nová vlna horúčav bude trvať celý týždeň

, 03.08.2013 07:00
voda
Ďalšia vlna horúčav bude dlhšia a intenzívnejšia ako tie predchádzajúce v tomto lete. Autor: ,

Ďalšia vlna horúčav bude dlhšia a intenzívnejšia ako všetky doterajšie v tomto lete. Niektorým ľuďom však podľa klimatológov stále nedochádza, že je to vážnejší problém.

Globálne otepľovanie je totiž možno väčšie zlyhanie ľudstva ako svetové vojny, no krajiny a jednotlivci tomu nevenujú pozornosť.

Aktuálna vlna horúčav má opäť svoj pôvod v Afrike. Na už rozhorúčené Slovensko prúdi tropický vzduch zo severnej Sahary. Podľa predpovedí meteorológov z SHMÚ to znamená, že sa vysoké teploty udržia minimálne do budúceho piatka. Klimatológ Pavol Faško ešte upozorňuje, že nás tesne minie aj studený front, z ktorého by mohlo zapršať. Rozpadne sa však už nad Českou republikou. „Na Slovensku sa prejaví akurát tým, že v nedeľu bude maximálne 35 stupňov Celzia a v pondelok 33, no potom bude teplota opäť stúpať.“ Najvyššie teploty sa budúci týždeň môžu blížiť k 38 stupňom.

To, že k nám prúdi saharský vzduch, nie je nič mimoriadne. Čo nie je normálne, sú teploty, ktoré na Sahare teraz panujú. Podľa americkej vládnej agentúry NOAA boli v posledných dvoch týždňoch v oblasti severozápadnej Sahary teploty vyššie o 2 až 4 stupne v porovnaní s dlhodobým priemerom. Teplejšie je aj v oblasti Arktídy, kde namerali dokonca o 2 až 6 stupňov viac, ako je priemer.

Čo nás čaká?

  • sobota – výstraha pred vysokými teplotami pre juh západného a stredného Slovenska, teplota môže dosiahnuť 36 stupňov Celzia
  • nedeľa – výstraha pred vysokými teplotami sa rozšíri o juhovýchodné Slovensko, maximálna teplota bude 36 stupňov
  • pondelok – polooblačno až oblačno, miestami búrky, teplota klesne na 28 až 33 stupňov, na severe 26
  • utorok – menej oblakov, teplota opäť stúpne na 30 až 35 stupňov, na severe 28
  • streda – bude jasno až polooblačno a o čosi teplejšie, 30 až 36 stupňov

    Zdroj: SHMÚ

Máme za sebou desaťročie extrémov

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej poslednej správe jednoznačne hovorí o globálnom otepľovaní a rastúcom skleníkovom efekte. Podľa publikácie Greenhouse Gas Bulletin, ktorú organizácia vydáva, sa v roku 2010 priemerná globálna atmosférická koncentrácia oxidu uhličitého zvýšila o 39 percent v porovnaní s predindustriálnym obdobím, metánu o 158 percent a oxidu dusného o 20 percent.

Všetko sú to skleníkové plyny súvisiace s ľudskou činnosťou. „Táto zmena zloženia atmosféry spôsobuje, že globálna teplota stúpa, čo má významný vplyv na hydrologický cyklus a spôsobuje zmeny klimatických a poveternostných pomerov,“ upozorňuje správa. Za všetky extrémne povodne, búrky, suchá môžu ľudia, pretože sa nesprávali šetrne k planéte a jej zdrojom.

Globálne otepľovanie nie je výmysel. „Nie sú za tým radikálni ekológovia. Je to konštatovanie Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá združuje všetky meteorologické inštitúcie na svete. Neviem, kto kompetentnejší môže vyhlásiť, že posledných desať rokov bolo desaťročím extrémov, ktoré nemá v histórii obdobu, a že tento trend bude pokračovať. A, žiaľ, svetové ani slovenské úrady tomu nevenujú dostatočnú pozornosť,“ upozornil klimatológ Pavel Matejovič.

Ide o nezvratný proces. Ozónovú vrstvu sa darí čiastočne obnovovať aj vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, keď sa krajiny zaviazali, že obmedzia výrobu škodlivých chemických látok. Globálne otepľovanie sa však už nedá zastaviť. Aj keby existovalo červené tlačidlo, ktoré by okamžite zastavilo vypúšťanie škodlivín z výfukov áut a z komínov, nepomohlo by to. „Aj keby sa zrazu prestalo so zvýšenou produkciou CO2, potrvalo by stovky rokov, kým by sa klíma vrátila do pôvodného stavu,“ poznamenal Matejovič.

Ako môže vláda bojovať s klimatickou zmenou?

  • 19 až 36 miliárd eur potrebuje Slovensko vyčleniť do roku 2050 na zmiernenie dosahov klimatickej zmeny
  • podporovaním investícií do úspor energie, stavbou verejných budov iba v pasívnom štandarde s využitím eurofondov
  • >odstavením ťažby a zákazom spaľovania uhlia
  • zabezpečením potravinovej sebestačnosti SR cez lokálne farmy, vybudovaním a obnovou štátnych rezerv základných potravín na pol roka
  • zadržiavaním vody v krajine cez malé vodné stavby

Aj jednotlivec zmôže veľa, ak

  • šetrí energiou, býva v zateplenom dome, má kvalitné okná a v zime zbytočne neprekuruje
  • >využíva solárne panely, fotovoltarické články, spaľuje vhodnú biomasu
  • presúva sa ekologicky, pešo, bicyklom, vlakom
  • šoféruje ekologicky, vyberá si auto, ktoré má produkciu škodlivín nižšiu ako 100 g CO2/100 km
  • zachytáva a využíva dažďovú vodu
  • zariadi si v živote rezervu a flexibilitu – časovú, finančnú, energetickú, potravinovú

    Zdroj: CEPTA, MŽP, SHMÚ

Najväčší problém budeme mať s vodou

Klimatickú zmenu niektorí americkí blogeri prirovnávali k rakovine. Je to dlhoročné ochorenie Zeme, na ktoré nie je liek, možno len tlmiť príznaky. Odborníci nielenže varujú pred čoraz ničivejšími následkami klimatickej zmeny a súvisiacich extrémov, ale dávajú aj konkrétne odporúčania. Návody však zostávajú zväčša bez povšimnutia. Ich prenášanie smerom k štátnej a miestnej správe je podľa nestora slovenskej klimatológie Milana Lapina komplikované. A na Slovensku je to ešte zložitejšie kvôli politickým tlakom.

„Často sa tu menia ľudia a prichádzajú takí, čo nie sú celkom v obraze. Slovensko vypracovalo už päť národných správ o zmene klímy. Sú spracované tak, aby všetky ministerstvá vedeli prijímať opatrenia na adaptáciu na klimatickú zmenu. No ľudia na úradoch sa k týmto informáciám nakoniec ani nedostanú a mnohí ani nevedia, o čo ide.“

Na Slovensku stále funguje Národný klimatický program. Ten ustanovil už v roku 1991 významný ekológ a československý minister životného prostredia Josef Vavroušek. A hoci tento program prestal byť v roku 2001 vládou dotovaný, vedci stále organizujú semináre a dávajú kompetentným podklady.

Je to apel pre všetky oblasti. Či ide o lesy, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, dopravu alebo vodohospodárstvo. „Najväčšie problémy budeme mať s vodou. Zavlažovacie systémy na asi 330-tisíc hektároch sú v dezolátnom stave, nevieme sa vyrovnať s vlnami sucha. Stále málo peňazí sa investuje do protipovodňovej ochrany,“ vymenúval Lapin. Poľnohospodári potrebujú nové odolné odrody plodín. Tie sa však už čoskoro pokúsia pripraviť v technologickom centre pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

S otepľovaním súvisí aj posun vegetačných pásiem. Slovenské smrekové lesy už začali ustupovať a lesníci by ich mali nahradiť zmiešanými a listnatými lesmi. Lenže to musia už dnes vopred pripraviť. „Životný cyklus lesov je 100 rokov a viac. Tiež nemáme všade klimatizovanú dopravu, budovy. Máme nedostatočnú infraštruktúru, ktorá nezvláda náhle striedanie tepla a zimy. Mestá sú prehriate, likvidujú sa v nich parky. Urobili sme celý rad odporúčaní, no vláda rieši prioritne najmä operatívne problémy ekonomickej krízy. Dlhodobé problémy sa zväčša neriešia,“ upozornil Lapin.

Hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano naznačil, že Slovensko koná v koordinácii s krokmi Európskej únie. „Reakciou na problém klimatickej zmeny je napríklad schéma obchodovania s priemyselnými emisiami a následná motivácia priemyslu modernizovať technológie. Reakciou na klimatické zmeny, keďže prispievajú aj k väčším zrážkam, je aj súčasný dôraz rezortu na protipovodňové opatrenia, ktoré však môžu pomôcť aj v čase sucha,“ uviedol. Dodal, že na všetky opatrenia by Slovensko do roku 2050 potrebovalo vyčleniť 19 až 36 miliárd eur. To je veľa. No kde je vôľa, tam je aj cesta.

Zavedieme siestu?

Inšitúcie a úrady podľa klimatológa Pavla Faška nereagujú pružne na klimatickú zmenu. Podávanie minerálky v horúčavách, skracovanie pracovného času, keď teplota vzduchu presiahne 35 stupňov Celzia, to všetko sú len jednorazové aktivity. „Zatiaľ som však nezaregistroval niečo, čo by riešilo dosahy klimatickej zmeny z dlhodobého hľadiska. Napríklad širší dohovor o pracovnom čase.“ Na Slovensku je podľa Faška model pracovného času prevzatý ešte z čias Rakúsko-Uhorska.

„V mnohých prevádzkach sa začína o 6. hodine a ranná zmena sa končí o 14. hodine. To je práve v čase, keď je najteplejšie. Pre týchto ľudí je to dosť ťažký stres, keď sa navyše pohybujú v dopravných prostriedkoch, ktoré nie sú klimatizované. Myslím, že nemá zmysel pracovať v takomto režime za každú cenu. Sústredenosť človeka klesá a môže robiť chyby.“ Aj preto majú Španielsko, Taliansko či Grécko popoludňajšiu siestu a podľa Faška nás možno čoraz častejšie vlny horúčav donútia prehodnotiť pracovné návyky.

„Je otázne, či by ľudia akceptovali rozdelenie pracovného času. No možno časom nebudú mať na výber.“ Problém klimatickej zmeny ako taký nemožno podľa Faška odkladať. Aj aktuálne vlny horúčav nemožno chápať len ako nejakú epizódu, ktorá sa dá prečkať. „Bude to zase aj budúci rok,“ varoval.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#leto #horúčavy #teploty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Perla farebný amarylis

Perla farebný amarylis

32,99
Lady červené ruže a hypericum

Lady červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk