To, či vyvlastnenie bude úspešné, závisí od právnikov, ktorí pre ministerstvo píšu transformačný zákon. Ten by mal obsahovať aj to, ako bude vyvlastnenie prebiehať. Do úvahy musia brať našu ústavu, európsku legislatívu aj obchodné medzinárodné zmluvy. Vyvlastnenie je podľa ústavy možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, súkromníci za znárodnený majetok alebo akcie musia dostať od štátu primeranú náhradu
„Verejný záujem na zavedenie unitárneho systému je daný a je ním zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská, čo si rezort pod týmto pojmom predstavuje.
V akej výške by sa kompenzácia mala pohybovať, zatiaľ nie je jasné, keďže s tým dosiaľ nie sú žiadne skúsenosti. Ekonomický analytik Peter Staněk hovorí, že podobnosť by videl len v zahraničí. „Môžem len zacitovať legislatívu platnú v Nemecku, ktorá je záväzná aj pre európsku legislatívu. Z tohto pohľadu by malo ísť o zaplatenie sumy, ktorú vlastníci poisťovní zložili pri zakúpení licencie zdravotnej poisťovne a po druhé o ušlý zisk po dobu 10 alebo 15 rokov,“ vraví. Presnú sumu by mala určiť vláda alebo medzinárodný audit, ktorý Staněk očakáva nielen z dôvodu nezávislosti, ale aj nespochybniteľnosti.
Aj keď vyvlastneniu by mali najprv predchádzať rokovania o možnom predaji akcií súkromných poisťovní štátu, tento variant je len málo pravdepodobný, čo pripúšťajú všetky strany. „Penta svoj akcionársky podiel v zdravotnej poisťovni Dôvera nechce a ani neplánuje predávať,“ uviedol Martin Danko z Penty, ktorá je vlastníkom zdravotnej poisťovne Dôvera. Rovnako reagoval aj hovorca Bert Rensen za poisťovňu Union, ktorý dodal, že zástupcovia poisťovne neboli doteraz vládou ani ministerstvom zdravotníctva nijako vyzvaní na rokovania či diskusiu o unitárnom systéme.
Advokát Andrej Leontiev upozorňuje, že ak vláda alebo parlament povie, že niečo bude verejným záujmom, nemusí to pred súdom alebo v arbitráži stačiť. „To, že existuje verejný záujem na vytvorení jednej zdravotnej poisťovne, by malo byť jednoznačne preukázané odbornými analýzami,“ vysvetľuje. Verejný záujem sa podľa neho musí posudzovať od prípadu k prípadu.
Zámer zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu napadol holandský akcionár Unionu, spoločnosť Achmea, ešte vo februári, keď inicioval medzinárodnú arbitráž. Šance, že by arbitrážny tribunál odporučil Slovensku nepokračovať vo vyvlastňovaní vidí advokátka Jana Martinková ako polovičné, keďže podobným postupom sa podľa nej zväčša vyhýba „To ale neznamená, že sa to nestáva,“ upozorňuje.
Ak by arbitráž Achmey proti Slovensku dopadla v prospech poisťovní, podľa Leontieva by tým získal tento akcionár podstatne lepšiu šancu vysúdiť od štátu kompenzáciu. Poisťovne sa proti vyvlastneniu môžu odvolať na súd, ktorý ho môže zastaviť úplne. „Toto odvolanie má obvykle odkladný účinok, to znamená, že vyvlastnenie nebude účinné, kým súd nepotvrdí správnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia,“ mieni. Keďže však súdy môžu v týchto sporoch skúmať okrem verejného záujmu aj primeranosť kompenzácie, vynesenie verdiktu by v tomto prípade mohlo trvať aj niekoľko rokov," dodal.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Najdôležitejšia otázka. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Transformačný zákon ráta s tým, že akcie zdravotných poisťovní by sa v budúcnosti už nemohli dostať do vlastníctva súkromných akcionárov. Spadali by len do štátnej spoločnosti pre unitarizáciu. Podľa pôvodného harmonogramu mal zákon platiť v máji tohto roku, pričom k zlúčeniu poisťovní malo dôjsť v januári 2014. V pracovnej verzii zákona sa hovorí o termíne január 2015 v prípade dohody, čo sa pri neúspešnom vykúpení môže predĺžiť aj na neurčito.
Rezort zdravotníctva termíny komentovať nechce, všetko sa vraj bude odvíjať od prijatia a účinnosti zákona. Premiér Robert Fico v nedávnom rozhovore pre Pravdu odôvodnil meškanie náročnými legislatívnymi prácami. Ako však dodal, aj napriek nákladom na právnikov vrátane samotného vyvlastnenia, to bude pre štát mimoriadne výhodný obchod.
Znárodňovanie v iných štátoch
Japonsko – vláda premiéra Šinza Abeho chce znárodniť doteraz nikým nenárokované ostrovy v okolitých moriach. V najbližšom období chce preto zriadiť špeciálnu skupinu s úlohou preskúmať názvy a vlastnícke pomery približne štyroch stoviek odľahlých ostrovov.
Francúzsko – s myšlienkou znárodnenia sa pohráva aj francúzska vláda v prípade automobilky PSA Peugeot Citroën, ktorá zápasí s klesajúcim predajom v Európe. Premiér Jean-Marc Ayrault vyhlásil, že firmu chce zachrániť za akúkoľvek cenu, ale zatiaľ preferuje iné riešenia.
Holandsko – miestna vláda začiatkom roka znárodnila bankovú a poisťovaciu spoločnosť SNS Reaal NV, ktorá je štvrtou najväčšou bankou v krajine. V tomto prípade išlo o záchranu banky postihnutej krízou, náklady štátu na záchranu boli 3,7 miliardy eur.
Maďarsko – vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána v roku 2011 znárodnila majetok súkromných dôchodkových fondov. Bojovala tak proti vysokej zadlženosti krajiny a vďaka tomu stiahla z obehu dlhopisy v hodnote 5,5 miliardy eur. Krajina si za to vyslúžila kritiku Európskej komisie, podľa ktorej je takýto krok z hľadiska konsolidácie verejných financií neprijateľný.
Veľká Británia – britská vláda vo februári 2008 znárodnila problémovú banku Northern Rock po tom, čo o ňu päť mesiacov bojovali súkromníci. Uznala totiž, že investori neponúkli dostatočnú peňažnú hodnotu pre daňovníkov, a tak bude lepšie ozdravenie štátom. Keďže bez pomoci štátu by banka padla, odškodnenie pre akcionárov sa blížilo nule.