Šikanovanie na internete doviedlo deti k samovražde

Sieť prevádzkovaná z Lotyšska má 60 miliónov užívateľov po celom svete vrátane detí zo Slovenska. Jej obrat je podľa denníka Daily Mail 5 miliónov libier ročne.

„Myslíte si, že chcete zomrieť, ale v skutočnosti chcete byť zachránený,“ tento nápis dala minulý týždeň na sieť 14-ročná Hannah z Anglicka, deň predtým ako sa rozhodla spáchať samovraždu. Najmenej štyri mesiace sa trápila poznámkami od anonymov na sociálnej sieti a ako neskôr zistili zúfalí rodičia, na to, aby svoj život skončila, ju na sieti aj priamo vyzvali. Ani jej smrť niektorých zrejme nevydesila, keď to cynicky skomentovali tým, že dobre spravila, alebo poznamenali, že je to jej chyba, keď si vzala vlastný život, a ak má niekto problém so šikanovaním, tak nech si vypne počítač.

Smrť sa na sociálnych sieťach akoby prestala brať vážne a „priateľské“ odkazy typu – obes sa, podrež si žily alebo vypi riedidlo, nie sú ojedinelé.

Ubližovaniu pomáha anonymita

Na slovenskej Linke detskej istoty a stránke Pomoc.sk, ktorú prevádzkuje Unicef Slovensko, nárast problémov s kyberšikanovaním zatiaľ nezaznamenali. „Ročne sa na nás obráti asi 500 klientov, detí, mladých i dospelých. Kyberšikanovanie sa vyskytuje vo viac ako desiatich percentách,“ hovorí Katarína Trlicová z Linky detskej istoty. Najčastejšie sa stretávajú s tým, že spolužiaci a kamaráti obeť ponižujú, zosmiešňujú a zastrašujú. Často využívajú osobné údaje, ktorými obeť vydierajú, a využívajú aj internet.

To, že deti sú schopné napísať aj vražedný odkaz, podľa psychologičky súvisí aj s anonymitou na sieti. „Ak by mal človek povedať inému do očí – neznášam ťa, si tučný a odporný, tak to neurobí. Anonymne to napísať je ľahšie,“ hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková, odborná garantka programu e-deti.sk. Často sa pri sociálnych sieťach tiež stáva, že ak to napíše jeden, pridajú sa v rámci skupiny ďalší. „Potom sa obhajujú tým, že pred nimi to urobili iní. Anonymita chráni skupiny a kto priložil posledný kameň, keď sa dieťa rozhodne pre taký strašný čin, sa väčšinou už nedozvieme,“ dodáva.

S prípadom, ktorý by viedol až k samovražde, sa nestretla, aj na Slovensku má však kyberšikanovanie obludné podoby. „Mali sme prípad chlapca, ktorého fotografiu dali iní chlapci zo zábavy na gay pornostránku. Link rozposielali kamarátom. Chlapec prestal po dvoch týždňoch chodiť do školy, bol vo vážnom depresívnom stave. Mama nevedela, čo sa deje,“ spomína psychologička. Keď sa prípad odhalil, chlapec už nedokázal fungovať v škole, do ktorej chodil, a napokon ju zmenil.

Šikanujú aj malé deti, cez mobily

Šikanovanie sa však prejavuje aj u menších detí, a to cez mobily. „Dievča v tretej triede základnej školy zmanipulovalo svojich spolužiakov tak, že rozposlalo esemesku ostatným, že ak chcú u nej zažiť výbornú narodeninovú párty, tak sa nebudú rozprávať s tým a tým dievčaťom. To dievčatko potom sedelo samo, nik o ňu nezavadil, až kým učiteľka nevypátrala, čo sa stalo,“ pridáva Šimčáková ďalšiu formu šikanovania.

Podľa prieskumu Orange Slovensko v projekte e-deti sa s nejakou formou kyberšikanovania stretla tretina až polovica detí na Slovensku, väčšinou vo veku 10 až 12 rokov. „Niektoré deti sú šikanované jednoduchou formou, keď ich príspevky lajkujú iní a píšu k nim urážajúce komentáre. Ďalší šikanujú tým, že používajú obrázky, ktorými toho druhého zosmiešňujú,“ hovorí Šimčáková, ktorá prieskum robila. Rozšírenie tohto typu šikanovania súvisí aj s rozšírením mobilov a internetu. Podľa spomínaného prieskumu bola ešte pred piatimi rokmi na nejakej sociálnej sieti približne tretina detí. Podľa vlaňajšieho prieskumu cez internet už komunikuje s inými takmer každé druhé dieťa, pri deťoch nad 12 rokov má profil na sieti už 95 percent z nich. Takže kto nie je na sieti, akoby ani nebol.

Deti pritom podľa psychologičky často pri mobiloch a počítačoch zabíjajú nudu. Hoci mnohým z nich hrozí závislosť od počítača, väčšinou si to nepriznávajú. Podobne je to, aj keď sa stanú terčom šikanovania. „Deti si myslia, že sú to veci, ktoré majú zvládnuť samy,“ hovorí Tóthová Šimčáková. Stávajú sa prípady, keď rodičia nájdu v mobile dieťaťa esemesky typu „zdochni“. „Deti povedia, že to je ich jazyk, že to nie je vážne, ale rodič môže nebezpečenstvo odhaliť skôr,“ hovorí.