Vedecké parky si školy musia udržať samy

Aj keď minister školstva Dušan Čaplovič nedávno podpísal zmluvu o spolufinancovaní ôsmich vedeckých parkov pri šiestich slovenských univerzitách, ich osud je neistý.

09.08.2013 12:00
vedecký park, poľnohospodárska univerzita, nitra Foto: ,
Vedecký park vznikne aj pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
debata (8)

Eurofondy, ktoré majú pokryť väčšinu nákladov na vznik výskumných centier, nie sú totiž určené na ich ďalšie fungovanie. To znamená, že vedenie škôl, ale aj vedci, ktorí v nich budú pracovať, budú musieť nadviazať bližšiu spoluprácu so súkromným sektorom. A ten by mal byť ochotný výskum financovať.

Ministerstvo totiž predpokladá, že ďalšiu prevádzku parkov si zaplatia univerzity samy. „Povinnosťou prijímateľa prostriedkov z eurofondov je zabezpečiť finančné zdroje na obdobie udržateľnosti projektu vedeckých parkov, teda na päť rokov,“ vysvetľuje hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.

Na otázku, či sa u nás dokáže uživiť osem nových vedeckých parkov, dnes nevie odpovedať nik. Univerzity však tvrdia, že nejde o nič nereálne. Spoliehajú sa na to, že centrá zabezpečia kvalitnejší výskum, ktorý by im umožnil zapojiť sa do viacerých projektov, a teda aj získať viac peňazí. „Výskumné projekty budú jedným z hlavných zdrojov financovania vedeckého parku,“ hovorí prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Ján Turňa s tým, že škola už teraz uvádza do života aj efektívnejší systém takzvaného transferu technológií, teda finančného zhodnocovania výsledkov výskumu v praxi. „Predaj výsledkov a zmluvný výskum budú druhým hlavným zdrojom financovania,“ dodáva.

Podobne sa chce k problému postaviť aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, pri ktorej majú vzniknúť hneď dva vedecké parky. „Len od roku 2000 eviduje naša univerzita u svojich zamestnancov 137 patentov a 33 úžitkových vzorov, ktoré nachádzajú uplatnenie v praxi a prinášajú zamestnanosť vo firmách na Slovensku a v zahraničí. Všetky tieto úspechy sú však dosahované v zlých podmienkach, bez primeraného technického vybavenia, čo sa nahrádza enormným vypätím síl. Projekt zvýši efektívnosť výskumu. Okrem toho investície znížia prevádzkové náklady,“ reaguje za univerzitu manažérka pre komunikáciu Andrea Hajdúchová, ktorá dodáva, že s udržateľnosťou projektu by preto nemal byť problém.

V tomto duchu reagujú aj predstavitelia ďalších štyroch univerzít, ktorých sa výstavba vedeckých parkov týka. Ide o Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu či Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

S firmami spolupracujú už dnes

Zdroje na financovanie vedeckých parkov budú musieť hľadať školy predovšetkým v súkromných firmách. Ako protislužbu im môžu ponúknuť výskum, ktorý im pomôže vo výrobe. Napriek zložitej ekonomickej situácii v tom univerzity problém nevidia. Renáta Chosraviová z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre vraví, že už teraz spolupracujú s viacerými firmami. „Napríklad s Osivom Zvolen riešime program pestovania pšeníc v tropických podmienkach pre ázijské krajiny, s Duslom Šaľa spolupracujeme v oblasti výživy a ochrany rastlín, so ZAD Dvory nad Žitavou v oblasti pestovateľských technológií,“ vymenúva s tým, že tam sa to nekončí. Ďalšie príklady sú spolupráca s firmou Agria Liptovský Ondrej v oblasti chovateľskej práce či s Považským cukrom pri odbornom poradenstve.

Či si aj tieto spoločnosti vedia predstaviť užšiu a finančne náročnejšiu spoluprácu v rámci vedeckých parkov, zatiaľ komentujú len opatrne. Považský cukor nadviazal spoluprácu len v tomto roku, chce si teda počkať na dlhodobejšie výsledky, kým sa vyjadrí k budúcnosti. „Otázky projektov sú v rozvojovom štádiu, preto sa zatiaľ nevieme vyjadriť k finančným prostriedkom, ktoré budú vstupovať do jednotlivých projektov,“ uvádza.

Nejasné zostáva aj to, koľko budú stáť univerzity už hotové parky ročne. Stavby aj technologické vybavenie sa v súčasnosti ešte len obstarávajú, a teda školy zatiaľ ani nevedia vyčísliť, o koľko viac peňazí budú musieť zohnať. „Aj keď máme predbežné kalkulácie, teraz by som ešte o konkrétnej sume nehovoril. Určite bude pozostávať z viacerých rôznorodých zdrojov,“ vraví rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár.

S výstavbou parkov by sa malo začať už v tomto roku, pričom hotové majú byť v roku 2015. Okrem dotácií z Bruselu vo výške 280 miliónov eur by na projekty mali prispieť aj univerzity, a to sumou spolu 15 miliónov eur. Ani to pritom nebude pre niektoré z nich až také jednoduché. Hovorkyňa Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Jaroslava Oravcová vraví, že vedenie sa otázkou dofinancovania projektu zaoberá už dlhodobo. „Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti financovania z mimodotačných zdrojov, napríklad predaj nehnuteľností, úverové krytie a podobne, respektíve ich kombinácie,“ približuje Oravcová.

Analytička: Akademická obec bude musieť byť viac flexibilná

Odborníčka na školstvo Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť upozorňuje, že samotná výstavba parkov školám úspech negarantuje. Keďže ľudský kapitál majú k dispozícii už dnes, v skutočnosti získajú len nové vybavenie a infraštruktúru. „Mám pocit, že jeden z problémov výskumu u nás je v ľuďoch na univerzitách, ktorí nie sú pripravení celkom flexibilne reagovať. Otázka teda je, či práve oni budú schopní komunikovať so súkromným sektorom spôsobom, ktorý je trochu iný, než na aký sú zvyknutí v akademickom prostredí,“ mieni. Ďalšou úlohou podľa nej bude udržať na univerzitách špičkových odborníkov, čo bude náročné z hľadiska ich zaplatenia i vytvorenia tímu, v ktorom budú pracovať. „Dnes sa takmer všetok výskum robí v tímoch. V nich sa musí odborníkovi dobre pracovať, musí mať priestor publikovať, chodiť na konferencie, mať peniaze na svoj výskum a podobne. To je to, prečo ľudia zostávajú v zahraničí,“ približuje Králiková.

I keď analytička varuje, že parky by sa nemali riadiť len aktuálnymi potrebami trhu, ale aj vlastným výskumom a potrebami, prorektor UK v Bratislave Ján Turňa vraví, že možnosti univerzít sú v tejto oblasti obmedzené. Napriek začleneniu pod univerzity pôjde totiž o prvotne výskumné inštitúcie, nie vzdelávacie. Bude v nich však pracovať časť univerzitných zamestnancov vrátane doktorandov a študentov magisterského štúdia. „Park je budovaný predovšetkým zo zdrojov operačného programu Výskum a vývoj. A to podmieňuje aj účel jeho využitia, ktorým nemôže byť priamo vzdelávanie,“ vysvetľuje prorektor.

Okrem zlepšenia výskumu však ministerstvo školstva i univerzity vidia v parkoch aj spôsob, ako prilákať slovenských vedcov späť na Slovensko. K projektu sa pozitívne stavajú aj samosprávy, ktoré veria, že parky znížia nezamestnanosť v ich regióne. "Predpokladám, že to pomôže uplatneniu viacerých absolventov nitrianskych univerzít a pomôže zvýšiť zamestnanosť v Nitre. Mesto vznik centra verbálne podporuje,“ uviedol šéf ZMOS-u a primátor Nitry Jozef Dvonč k projektu miestnej univerzity.

Ako vidia spoluprácu firmy?

  • Podporu vedeckých parkov nevylučujú ani automobilky. Volkswagen, ktorý v súčasnosti spolupracuje so štyrmi univerzitami, už teraz podľa hovorcu vyčleňuje na tieto aktivity päťcifernú sumu ročne. Aby sa spolupráca prehĺbila, museli by vraj aj školy vedieť niečo ponúknuť. „Či už byť schopné dodávať analýzy a riešenia situácií z praxe, alebo kvalitných absolventov. Spolupráca musí byť obojstranne prospešná,“ vraví Vladimír Machalík z Volkswagenu s tým, že aj záujem spoločnosti o parky bude do veľkej miery závisieť od schopnosti škôl využiť ich a ponúknuť súkromnému sektoru riešenia a analýzy rôznych situácií v praxi.
  • „Naša prípadná podpora projektu bude závisieť od konkrétnych podmienok, ktoré zatiaľ neboli špecifikované,“ dopĺňa hovorca Kia Motors Jozef Bačé.
  • Oceliarsky závod U. S. Steel zas vidí podľa hovorcu potenciál vo vedeckých centrách, pričom vychádza zo skúsenosti spoločnosti z USA, kde fungujú centrá inovácie, teda takzvané inkubátory. „To, ako to bude fungovať, bude závisieť od vzájomnej komunikácie a otvorenosti načúvať potrebám priemyslu v budúcnosti,“ komentuje projekt Ján Bača zo spoločnosti. Ako vraví, oceliarne majú aj v súčasnosti rozpracovaný projekt s Technickou univerzitou v Košiciach, Univerzitou P. J.Šafárika a Slovenskou akadémiou vied, ktorého cieľom je spopularizovať vedu, technické odbory a dizajnérsku kreativitu u mládeže.
  • Či sa zapoja napríklad aj výrobcovia liekov a medicínskych pomôcok, zatiaľ nevedno. Oslovené spoločnosti pôsobiace na Slovensku sa k otázkam Pravdy nevedeli vyjadriť.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #veda #Čaplovič #vedecké parky #vysoká škola