Už nebude tak veľmi horúco a konečne sa bude dať aj v noci pokojnejšie spať pri nižších teplotách.
Podľa meteorologičky Jany Čerbovej z SHMÚ sa môžeme tešiť na výrazné zmiernenie horúčav a ustálené počasie primerané ročnej dobe. „Po tom úmornom horúcom týždni to určite príde vhod. Ale bude to stále také suché.“ Suchoty nezmiernia ani silné búrky, ktoré sa môžu objaviť ešte dnes na strednom a východnom Slovensku. Výdatné zrážky neprinesie ani ďalšia oblačnosť, ktorá bude krajinou prechádzať v utorok. „Tento front nevyzerá byť taký intenzívny, má iné parametre. Búrky sa však môžu vyskytnúť,“ dodala Čerbová.
Na sobotu vydalo SHMÚ dve výstrahy najnižšieho 1. stupňa. Pre celé územie Slovenska platí do 18. h výstraha pred búrkami s krúpami, ktoré môžu sprevádzať zrážky 20 až 40 milimetrov. Na západe varujú meteorológovia pred silným vetrom, ktorý môže fúkať rýchlosťou 17 až 25 metrov za sekundu, táto výstraha tiež trvá do 18. h. Teplota sa bude v sobotu pohybovať na úrovni 20 až 25 stupňov Celzia, na juhu stredného a východného Slovenska môže dosiahnuť 30 stupňov. Nedeľa bude polooblačná, najviac 29 stupňov, ojedinele sa môžu vyskytnúť prehánky. V pondelok bude do 30 stupňov. V utorok nastúpi spomínaná oblačnosť, ochladí sa na 23 až 28 stupňov. V stredu bude 21 až 27 stupňov, prevažne polooblačno. Vo štvrtok sa trochu rozjasní a oteplí na 25 až 31 stupňov Celzia.
Vlna horúčav, ktorá doznela v piatok, pokorila ďalšie rekordy. Najteplejšie bolo vo štvrtok v Senici, tu namerali 39,6 stupňa Celzia. V Piešťanoch bola zaznamenaná najvyššia priemerná denná teplota vzduchu v histórii meteorologických pozorovaní, presne 32,6 stupňa, čím sa prekonal rekord z vlaňajška z obce Veľké Ripňany, kde bola priemerná denná teplota vzduchu 32,3 stupňa Celzia. „Na Lomnickom štíte v noci zo štvrtka na piatok teplota neklesla pod 12,2 stupňa Celzia, čo znamená, že išlo o najteplejšiu noc v histórii prevádzky stanice od roku 1940. Takto teplo v noci tu ešte nebolo,“ vymenoval ďalší rekord klimatológ Pavol Faško.
Upozornil tiež, že v priebehu rokov stúpa aj priemerná ročná teplota. „Ten vzostup je naozaj výrazný. Keď som porovnával obdobia rokov 1951 až 1980 a roky 1981 až 2010, tak tie vzostupy dosiahli 0,9 stupňa pre Hurbanovo. Súčasné hodnoty sú nad dlhodobým normálom,“ dodal Faško. Odborníci nevylučujú, že sa koncom augusta môže objaviť ďalšia vlna horúčav. Dedovia si na takéto čosi nepamätajú, no v posledných rokoch je to celkom časté. „Bude sa však krátiť deň a predlžovať noc. Preto by prípadná vlna horúčav nemala nadobúdať také rozmery ako táto, keď bolo viac ako 39 stupňov Celzia,“ mieni Faško. Tropické dni, keď bude nad 30 stupňov ešte určite budú, no extrémne teploty vzduchu by sme v tomto lete už zažívať nemali.
Nemocnice odkladali operácie
Z ochladenia majú radosť aj lekári a pacienti. Extrémne horúčavy totiž menili pracovný režim vo viacerých ambulanciách či nemocniciach. Kým niektoré presúvali operácie na skoršie ranné termíny, iné robili len nevyhnutné zákroky. Zariadenia Univerzitnej nemocnice v Bratislave dočasne skrátili ordinačné hodiny ambulancií do 13.30 h. Presunuli sa aj operácie. Aj keď nemocnice hlavného mesta majú klimatizované najmä operačné sály, ARO, JIS-ky či niektoré izby, väčšina priestorov takto upravená nie je. „Budovy boli projektované pred desiatkami rokov a sú morálne a technicky zastarané,“ pripúšťa hovorkyňa Petra Stano Maťašovská. Lepšie na tom boli pacienti na východe. Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach má priestory klimatizované na 50 percent. Keďže sem spadajú aj všetky operačné sály, zákroky podľa hovorkyne Ladislavy Šustovej prebiehali v štandardnom režime. To isté platí aj pre Fakultnú nemocnicu v Trenčíne či Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Prešove, ktoré majú klimatizované všetky najkritickejšie oddelenia.