Aj keď by za chýbajúcu koncesiu či cenník mali podľa zákona dostať pokutu do výšky 15-tisíc eur, v skutočnosti im ju nemá kto udeliť. Magistrát hlavného mesta totiž nevytvoril žiadny úrad, ktorý by tieto sankcie udeľoval či vymáhal. Podobne sú na tom aj iné mestá. Samosprávy aj štát tak prichádzajú o nemalé peniaze.
Problém vznikol po tom, čo pred troma rokmi prešli taxíky spod živnostenských úradov pod ministerstvo dopravy. Obce tak získali možnosť udeľovať taxislužbám pokuty za správne delikty, čo sa zatiaľ nedeje. „Keď policajt zistí, že niekto nemá potrebné psychotesty, lekársku prehliadku či STK, rieši to dopravný inšpektorát. V prípade, že taxíku chýba označenie vozidla, cenník či platná koncesia, nemôžu s tým robiť nič,“ sťažuje sa Miroslav Fašung z Únie taxikárov.
Aj keď zástupcovia taxikárov už viackrát upozornili primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, že vďaka tomu začala prekvitať čierna práca, magistrát to dosiaľ nevyriešil. Koľko čiernych taxíkov by mohlo byť v hlavnom meste, si Fašung odhadnúť netrúfa. Vydaných je asi 1 500 licencií a nelegálnych taxikárov môže byť aj sto.
Hlavné mesto tvrdí, že nový správny orgán by mal byť už na jeseň. „Mesto uvažuje o jeho vytvorení. Tento orgán by slúžil aj na riešenie iných priestupkov, napríklad proti verejnému poriadku alebo v súvislosti s parkovacou politikou,“ uvádza hovorca Bratislavy Stanislav Ščepán. Priznáva, že problémom sú nielen chýbajúce licencie, ale aj stanovištia taxíkov či cenotvorba. Prijatie všeobecne záväzného nariadenia však vraj komplikujú najmä zákony, ktoré mestám obmedzujú spôsoby, ako sa s problémami vyrovnať.
S tým však nesúhlasí ministerstvo dopravy, ktoré tvrdí, že samosprávy majú voľné ruky. „V prípade, ak mesto alebo obec túto možnosť nevyužívajú a rozhodnú sa neupraviť fungovanie taxislužieb všeobecne záväzným nariadením, musíte sa obrátiť priamo na to mesto, aby vám svoj postup vysvetlilo,“ mieni hovorca Martin Kóňa.
Mestá si zákony vykladajú rôzne
Aj keď problém pokutovania čiernych taxíkov je najvypuklejší v Bratislave, tá ani z ďaleka nie je jediným mestom, ktoré má ťažkosti pri uplatnení zákona o cestnej doprave. Niektoré dokonca tvrdia, že zákon im reguláciu taxislužieb neumožňuje.
„Neexistuje legislatíva, ktorá by umožňovala mestu kontrolu taxikárov. Som presvedčený, že táto kompetencia pre mesto by pomohla, ale je potrebná adekvátna legislatíva aj s reálnymi sankciami v prípade nedodržiavania pravidiel,“ reagovala v mene primátora Prešova Pavla Hagyariho hovorkyňa Jana Jurčišinová.
Na otázku o zriadení správnych orgánov reagujú vyhýbavo aj iní. „Na reguláciu a kontrolu prevádzkovateľov taxislužby by mala byť zabezpečená súčinnosť viacerých orgánov, teda živnostenského úradu, ktorý vydáva koncesie, štátnej polície a samozrejme obce,“ uviedol hovorca Žiliny Pavol Čorba. Ako dodal, podľa neho mestská polícia „nemá oprávnenie na kontrolu taxislužby“. Naopak, v Banskej Bystrici vraj spolupráca s mestskou políciou funguje veľmi dobre. „V meste sú štyri osoby poverené výkonom odborného dozoru,“ napísala hovorkyňa Martina Kanisová.
Podnetov na taxíky pritom nie je málo. Len vlani ich zaregistrovala Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) 45, z čoho boli v 11 prípadoch opodstatnené. Do konca júla ich bolo už 43. Okrem jazdy bez povolenia sa ľudia sťažujú najčastejšie na predraženie, neinformovanie o cenách či nevydávanie bločkov. „V prípade, že SOI zistí porušenie právnych predpisov v taxislužbách, uloží im, aby tieto nedostatky odstránili a aby sa zároveň neopakovali,“ vraví hovorkyňa inšpekcie Danuša Krkošová s tým, že pokuty sa môžu vyšplhať aj cez 66-tisíc eur.
Štát podľa odhadov ročne prichádza na daniach asi o 1,2 miliardy eur. Koľko z tejto sumy vytvoria čierne taxíky či taxikári, ktorí nevydajú potvrdenku o príjme, Finančná správa odhadnúť nevie.