Odkázaných je na ne takmer 200-tisíc ľudí. Valorizácia by však mala byť len veľmi mierna a zohľadňovať iba tohtoročnú mieru inflácie. Súčasné napäté rozpočtové podmienky štátu zrejme viac pridať na dávkach nedovolia.
S návrhom valorizovať dávky prichádza minister sociálnych vecí Ján Richter. „Budem ako minister presadzovať, aby sa aspoň do základnej dávky v hmotnej núdzi premietla aj valorizácia, ktorá by zohľadňovala infláciu za rok 2013. Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim sa už totiž dlhšie nezvyšovali a nie sú v súlade so súčasnými nákladmi na zabezpečenie základných životných potrieb,“ povedal Richter Pravde.
Šéf sociálneho rezortu zároveň dodal, že na túto tému už hovoril aj s ministrom financií Petrom Kažimírom. „Teší ma, že môj zámer nateraz nebol odmietnutý. Budeme o ňom rokovať v kontexte prípravy budúcoročného rozpočtu,“ zdôraznil.
Väčšie navýšenie dávok, napríklad o infláciu za celé obdobie ich zmrazenia, zatiaľ Richter nepovažuje za reálne. „Sociálna politika štátu musí vždy vychádzať z jeho ekonomických možností, to je hlavný predpoklad zodpovedného vládnutia,“ zdôvodnil.
Valorizácia dávok by mala nadviazať na prijatie pripravovaného nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým by sa parlament mal zaoberať na jeseň a účinným by sa mal stať od januára 2014. Termín samotnej valorizácie síce minister zatiaľ nespresnil, jej predpokladom by však malo byť známe celkové číslo o skutočnej miere inflácie za rok 2013.
Na dávky a príspevky v hmotnej núdzi má nárok jednotlivec alebo spoločne posudzovaná skupina ľudí z jednej domácnosti, ak súhrn ich príjmov klesol pod stanovenú hranicu životného minima. To sa opatrením ministerstva upravuje vždy k 1. júlu, momentálne je na úrovni 198,09 eura pre jednu samostatne posudzovanú osobu, 138,19 eura pre každú ďalšiu plnoletú osobu v domácnosti a 90,42 eura pre maloleté dieťa.
Od roku 2009 sa životné minimum zdvihlo pre jednotlivca o 12,90 eura, pre spoločne posudzovanú osobu o 9,01 a pre dieťa o 5,90 eura. Dávky sa však nezvýšili ani o cent a ani v maximálne vyplácanej sume nedosahujú výšku minima, ba často ani jeho polovicu.
Aj napriek Richterovej valorizácii sa však v konečnom dôsledku úhrnná dávka v hmotnej núdzi môže poberateľom oproti dnešnému stavu ešte viac znížiť. Návrh zákona totiž tiež predpokladá zrušenie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa doteraz vyplácal v sume dvoch eur. Ten sa ako kompenzačný zaviedol v čase, keď sa za každú návštevu lekára platili dvadsaťkorunáčky. Po zrušení tohto poplatku už ministerstvo nevidí na existenciu príspevku dôvod.
Odkázaná domácnosť dvoch rodičov so štyrmi deťmi, ktorej členovia majú dnes plný nárok na zdravotný príspevok, tak jeho zrušením príde o 12 eur. Aj keby sa jej následne základná dávka valorizovala, výsledná suma by bola nižšia ako terajšia. Napríklad pri odhadovanej dvojpercentnej inflácii by rodina stratila takmer deväť eur.
„Náš návrh na valorizáciu dávok zatiaľ berte ako predbežný, budeme o ňom ešte diskutovať a dolaďovať ho,“ reagoval minister na tieto výpočty a zopakoval, že k myšlienke valorizovať dávky ho viedla predovšetkým úvaha, že sú už pridlho na terajšej veľmi nízkej úrovni.
Celý predložený návrh zákona však prakticky nevybočuje z doterajších pokusov zlepšiť sociálnu situáciu asi 185-tisíc ľudí na sociálnych dávkach.
Naopak, od januára chce všetkým plnoletým a práceschopným siahnuť aj na základnú časť dávky v sume 60,50 eura, ak nebudú ochotní vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícke činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. „Aktiváciu, samozrejme, môžeme vyžadovať len tam, kde bude človeku zmysluplná činnosť aj reálne ponúknutá,“ pripúšťa Richter, čím zároveň potvrdzuje, že aj nová zákonná povinnosť zostane pre mnohých odkázaných len formalitou.
Aj keď organizovať pracovnú činnosť nezamestnaných na dávkach by mal po novom štát prostredníctvom úradov práce a 840 na to určených koordinátorov, zabezpečovať im prácu ako takú majú podľa návrhu zákona naďalej starostovia obcí. Tí jej nedokázali nájsť dosť pre všetkých ani doteraz a ak im ju nenájdu ani po novom, tiež im za to nehrozí žiadna sankcia.
Pozitívnou novinkou zákona bude, že na aktivačný príspevok vo výške 63,07 eura budú mať počas šiestich mesiacov nárok aj tí ľudia, ktorí si nájdu riadnu prácu za veľmi nízku mzdu. Zachová sa aj nárok príspevok 17,20 eura pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zanikne však, ak dieťa v škole vymešká viac ako 15 neospravedlnených hodín mesačne či vážne a opakovane poruší školský poriadok.
Nový zákon tiež umožní zrážky zo sociálnych dávok, ak bude ich prijímateľovi uložená pokuta za porušovanie verejného poriadku, poškodzovanie majetku, alkoholizmus či zdravotnú starostlivosť. Platiť však má ochrana príjmu v sume aspoň 50 percent životného minima. Zákon tak zase nedokáže siahnuť na priestupkovú imunitu napríklad tisícom jednotlivcov, ktorí poberajú iba základnú nárokovateľnú dávku 60,50 eura. Pri terajšom takmer dvestoeurovom životnom minime je už ich terajší príjem hlboko pod polovičnou chránenou hranicou.