Či zlyhal zosnulý expert, ktorý je zodpovedný za odstrel, alebo bol problém v samotnej trhavine, ukáže až vyšetrovanie. Je to už druhá tragédia na východnej D1, keď vlani v novembri pri Iliašovciach spadnutý most zabil štyroch ľudí.
"Zlyhaním bol buď postup človeka, alebo materiál, s ktorým sa pracovalo, mal technické problémy,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák pred tunelom Šibeník. Strelmajstra hornina zasypala po náhodnom výbuchu, keď išiel preveriť, prečo po niekoľkom pokuse nevybuchla všetka trhavina. Podľa informácií denníka Pravda bol expert opatrný a používal bezpečnejšiu neelektrickú priemyselnú rozbušku, ktorá je odolná proti vplyvom vody, nárazov, dotykov či teploty.
Otáznik však visí nad tým, prečo do tunela išli so strelmajstrom aj ďalší piati ľudia, ktorí utrpeli zranenia. Podľa predpisov by mal ísť odstrániť zlyhanie výbušniny výlučne strelmajster najviac s jedným kolegom.
Na odstreľovaní horniny začali stavbári pracovať asi o jednej ráno. Práca na zmeny je v prípade odstrelov bežná. Po uložení výbušnín do vyvŕtaných dier však nedošlo k iniciácii všetkých výbušnín, a teda niektoré vybuchli a niektoré nie. Preto sa podľa Kaliňáka začali robiť opätovné práce, aby sa urobil odstrel na likvidáciu ďalších trhavín. "Nevybuchli všetky, a tak došlo k odstraňovaniu materiálu, ktorý sa zosunul pri predchádzajúcich výbuchoch. Vtedy došlo k neočakávanému výbuchu,“ dodal.
Podľa odborníkov na danú oblasť sa bežne stáva, že niektorá nálož nevybuchne. "Do čelby (predok tunela, pozn. red.) sa spravia vrty, tie sa vyplnia trhavinami a poprepájajú. Niekedy môže dôjsť k zlyhaniu poprepájania vrtnej schémy. Niekde teda nastane výbuch a niekde nie, respektíve až s časovým oneskorením,“ vysvetľuje bežný postup raziacich prác Martin Bakoš, generálny riaditeľ Amberg Engineeringu. Stavebný dozor na diaľnici Jánovce – Jablonov vykonáva spoločnosť AE Dozoring spoločne s Infraprojektom. Spoločníkom v AE Dozoringu je firma Amberg Engineering a ako Bakoš tvrdí, vykonávané práce boli štandardné a postupy obdobné ako v posledných týždňoch počas celého doterajšieho procesu razenia tunela.
Pri odstrele však stavebný dozor podľa neho nemá čo hľadať. "V zmysle všeobecne platných nariadení, predovšetkým banského zákona, stavebný dozor nemá právo prístupu k miestam určeným na odstrel, nie je mu povolený vstup do razenej časti od doby umiestňovania trhavín až po následné odvetranie tunela. Prístup je umožnený len úzkemu okruhu technikov so špeciálnym oprávnením,“ hovorí Bakoš.
Diaľnicu Jánovce – Jablonov stavia spoločnosť Eurovia SK, spoločne s firmami Eurovia CS a Stavby mostov. Tunel Šibeník, ktorého dĺžka je 635 metrov, však stavala od minulého roka firma Tubau. Tú si ako dodávateľa týchto prác objednala Eurovia SK ako zhotoviteľ levočskej diaľnice. "So spoločnosťou Tubau sme doposiaľ na Slovensku nespolupracovali. Náklady na výstavbu tunela sa pohybujú vo výške približne 22 miliónov eur,“ konkretizuje Simona Tančáková, hovorkyňa firmy Eurovia SK. Firma sa na Slovensku už podielala napríklad na stavbe R1 z Nitry.
Tunel, rovnako ako aj celú diaľnicu, by mali stavbári dokončiť v roku 2015. Práce na razení dvojrúrového tunela Šibenik však nateraz zastavili, no dlho to tak nezostane. "Bavíme sa o dňoch, možno dokonca bude práca obnovená okamžite,“ odhadol situáciu minister dopravy Ján Počiatek, ktorý spolu s Kaliňákom prišiel v pondelok na miesto tragédie.
Na diaľnici D1 je to už v poradí druhá tragédia v priebehu jedného roka, ku ktorej došlo pri výstavbe. Začiatkom novembra minulého roka totiž padla podporná konštrukcia mosta pri Iliašovciach na diaľnici Jánovce – Jablonov, na prvom úseku od Spišského Štvrtka po Levoču. Tá stále nie je vyšetrená. Experti na mostné objekty však dokázali, že za zlyhaním podpernej konštrukcie diaľničného mosta bolo šetrenie na spevnení mosta. To bolo nedostatočné, a tak sa zle postavené podpery zrútili a usmrtili štyroch stavbárov. Zlyhať mohol aj stavebný dozor, ktorý vykonávala Národná diaľničná spoločnosť, pretože ten si mohol všimnúť štíhlosť podpier.
"Táto tragédia je úplne iný prípad ako pri páde mosta v Iliašovciach. Pozeráme sa na to, do akej miery môže pomôcť štát, pretože táto stavba je privátna,“ povedal Kaliňák. Rovnako však ako most pri Iliašovciach aj tunel Šibenik je platený sčasti zo štátneho rozpočtu a sčasti z eurofondov. Jediný rozdiel je v tom, že na stavbu mosta dávala pozor štátna diaľničná firma.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Zbytočná tragédia.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Levočskí záchranári išli v tuneli do rizika
Levočskí zdravotnícki záchranári s lekárom Olegom Kosťukjevičom prišli na miesto nešťastia po výbuchu v tuneli medzi prvými. K rozostavanému tunelu dorazili za jednásť minút. Hneď po príchode na miesto nehody museli rýchlo zhodnotiť situáciu. „Zistili sme, že zranených je celkovo šesť, dvaja z nich vo veľmi ťažkom stave. Najprv sme sa začali venovať pacientovi, ktorý bol ešte dnu v tuneli zasypaný kameňmi. Spolu s policajtami sme ho dostali spod sute a naložili do sanitky. Zranený bol vo veľmi vážnom a šokovom stave,“ priblížil Kosťukjevič prvé minúty po nešťastí.
Dostali sa k nemu po tom, ako v tuneli prešli asi dvadsať metrov. Zvyšní muži mali byť od miesta výbuchu o niečo ďalej. „Môj odhad ale nemusí byť presný, lebo o pol piatej ráno, keď sme tam prišli bola ešte tma aj von a v tuneli tiež. Robili sme pri reflektoroch, ktoré nám poskytli stavbári,“ vysvetlil lekár – záchranár. Až po návrate si spolu s kolegami uvedomil, že pri záchrane zranených mužov podstúpili veľké riziko. Záchranársky inštinkt ale potlačil akýkoľvek strach. „Pri našom zásahu ešte hrozili ďalšie výbuchy aj zosuvy. Nad rizikom sme ale nerozmýšľali, sústredili sme sa na to, že toho zraneného musíme vytiahnuť. Pred vstupom do tunela nás ale upozornili, že môže dôjsť k ďalšiemu výbuchu,“ dodal Kosťukjevič s tým, že napriek všetkému bola pre nich prvoradá záchrana zraneného muža.
Muž, ktorý bol zasypaný, mal mnohopočetné zranenia hrudníka, panvy, lebky a mal amputované prsty na pravej ruke. Napriek tomu, že to vyzeralo beznádejne mu záchranári okamžite poskytli prvú pomoc. „Neskôr prišli aj ostatné zložky, kolegovia zo Spišskej Novej Vsi aj vrtuľník z Popradu. Pokračovali sme v resuscitácii, no po hodine žiaľ náš pocient zraneniam nezlučiteľným so životom podľahol,“ dodal smutne záchranár.
Napriek tomu poďakoval všetkým záchranárom, policajtom aj hasičom, ktorí im aktívne pomáhali. K tomu, čo sa vlastne mohlo stať, sa veľmi vyjadrovať nechcel s tým, že by šlo len o špekuláciu. „Podľa môjho názoru to bola nejaká explózia výbušniny, ktorú používajú pri práci. Zrejme ten človek, ktorý zomrel, chcel skontrolovať, prečo nevybuchli všetky nálože. Ale opakujem, je to len môj názor,“ myslí si Košťukjevič.
Pri výbuchu v tuneli Šibenik bol aj Štefan Hliník z Handlovej, ktorý skončil v levočskej nemocnici so zlomenou nohou a povrchovými poraneniami tváre. Zatiaľ má stále bolesti nohy, no verí, že sa vylieči. Zranenému predákovi sa len ťažko hľadali slová. „Som doudieraný z tých kusov kameňa, čo tam lietali. Kto by sa nebál, keď mu tam ostal kamarát. Každá práca v podzemí je nebezpečná, ale toto sa nemalo stať. Buchlo to,“ stále krútil Hliník hlavou nad tým čo sa stalo.
K nešťastiu sa ale veľmi vyjadrovať nechcel. Je to vraj záležitosť polície a ných orgánov, ktoré nehodu vyšetrujú. „Je mi to tak ľúto, že môj kamarát tam ostal. Poznali sme sa dosť dlho, robili sme viac tunelov, aj Branisko,“ dodal s ľútosťou. Zatiaľ nemyslí na to, s akými pocitmi sa vráti opäť do práce.
Obeťou nešťastia v tuneli Šibeník sa stal 39 – ročný strelmajster z Košíc. Podľa susedov jeho rodina údajne nie je doma, ešte pred niekoľkými dňami odišli nič netušiac na chatu. Manželka a desaťročný syn vtedy ešte netušili, že hlava rodiny už za nimi nikdy nepríde. (bm)