Tridsaťtriročný rómsky starosta komunikuje len v maďarskom jazyku, štátny jazyk neovláda. Ľudia, ktorí pracujú v samospráve, to považujú za zásadný nedostatok, ktorý však nie je v rozpore so zákonom. Ten neurčuje, či kandidát na starostu alebo primátora musí ovládať jazyk krajiny, v ktorej žije.
Obec Barca má 520 obyvateľov. Ľudia tu rozprávajú iba po maďarsky či rómsky, mnohí, podobne ako starosta, ktorý má aj maďarskú národnosť, po slovensky nevedia. Barca patrí k obciam s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, blíži sa k hranici sto percent. V dedine chýba vodovod, kanalizácia aj plyn. Má len málotriednu základnú školu a do budúcnosti plánuje sprevádzkovať aj predškolské zariadenie. Infraštruktúru sa im nepodarilo vybudovať v minulosti a tak skoro ani nebude. Obci sa úradné veci vybavujú o to ťažšie, že starosta neovláda štátny jazyk.
Na rokovania musí s tlmočníkmi
Na úrade pracujú úradníčky, ktoré do Barce dochádzajú z okolitých dedín a starostovi pomáhajú aj s tlmočením do slovenčiny. Ten preto nepovažuje neznalosť slovenského jazyka za vážny problém. „Keď príde na úrad niekto, kto nevie po maďarsky, pomáhame mu prekladať. Platí to aj pri služobných cestách po úradoch. Buď ide so starostom jedna z nás, alebo ide s ďalšími starostami, ktorí vedia po maďarsky, a pomáhajú mu s dorozumievaním,“ vysvetľuje pracovníčka obecného úradu Erika Barciová. Na rokovaní obecného zastupiteľstva sa hovorí iba v maďarčine, ale zápisnicu podľa Barciovej vyhotovujú v štátnom jazyku.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Kandidát na starostu nemá v zákone stanovenú podmienku ovládania štátneho jazyka. Podmienkou je vek 25 rokov a trvalý pobyt na území obce. Prekážkou vo výkone volebného práva môžu byť len zákonom ustanovené obmedzenia. Napríklad výkon trestu odňatia slobody či pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,“ vysvetľuje Petar Lazarov z ministerstva vnútra. Podmienky kandidatúry na starostu upravuje zákon o voľbách do orgánov samospráv obcí.
Neznalosť slovenčiny stavia limity
Barca spadá do pôsobnosti Obvodného úradu v Rimavskej Sobote, kde sa dá s viacerými úradníkmi dohovoriť aj v maďarskom jazyku. „Ja sám po maďarsky neviem, no mnohí pracovníci áno. S prípadom starostu, ktorý nevie po slovensky, som sa však doteraz nestretol,“ poznamenal prednosta úradu Pavol Strhár.
Podobne zareagoval aj vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy v rimavskosobotskom obvodnom úrade Zoltán Pósa i keď priznal, že „boli prípady, keď niektorí starostovia komunikovali v slovenčine ťažšie“. Podľa neho musí byť jazyková bariéra prekážkou pri výkone verejnej funkcie.
Primátor Tisovca Peter Mináč, ktorý je vo funkcii už šieste volebné obdobie, si tiež myslí, že neovládanie štátneho jazyka musí starostu limitovať. „Neviem si predstaviť, ako by som mohol vykonávať túto prácu, keby som nevedel po slovensky.“ Mináč poukazuje aj na iné nedostatky, ktoré majú viacerí predstavitelia samospráv. Tých podľa neho nelimituje len neznalosť, resp. slabá znalosť štátneho jazyka, ale aj nedostatočná vzdelanosť.
Predseda Združenia miest a obcí Gemera Michal Bagačka, ktorý je aj poslancom Národnej rady za stranu Smer, považuje neznalosť štátneho jazyka za vážny deficit: „Aj keď zákon nehovorí pri kandidatúre na starostu o ovládaní štátneho jazyka ako o podmienke, jeho znalosť by mala byť morálnou povinnosťou každého uchádzača o túto funkciu.“
Ministerstvo vnútra o zmene zákona z dôvodu povinného ovládania štátneho jazyka u kandidátov šéfov samospráv neuvažuje. „Ústava zaručuje všetkým občanom Slovenskej republiky rovnaké práva pri uplatňovaní pasívneho a aktívneho volebného práva. Voliči sami svojou voľbou dávajú mandát starostovi,“ vysvetlil Petar Lazarov.