Karol Kolman je obuvníkom 74 rokov

Ani kríza a ani vek ho neodradili od obuvníckeho remesla. V prípade 88-ročného Karola Kolmana platí, že šuster sa drží svojho kopyta. Najstarší obuvník na Slovensku je verný remeslu už 74 rokov.

13.08.2013 13:00
obuvník, karol kolman Foto: ,
Karol Kolman v žilinskej dielni, kde pracuje už 40 rokov.
debata (2)

„Som tu už roky, som na to zvyknutý a chýbalo by mi to, keby som s remeslom skončil. Neviem si to predstaviť odrazu zostať doma. Do dielne za mnou prídu zákazníci, známi i kamaráti,“ hovorí obuvník. V dielni v susedstve žilinského trhoviska je už štyri desaťročia.

Topánky na zákazku ako voľakedy už nevyrába. Skôr opravuje. Podrážky, opätky, všetko, čo treba a hlavne, čo sa dá. „Už to remeslo robím skôr tak z pasie,“ rozpráva. Nové, moderné, umelé topánky nevydržia tak ako kedysi tie staré, kožené, ktoré sa vyrábali ručne na zákazku. Boli kvalitné a pri správnej údržbe slúžili veľa rokov. „Teraz si ľudia kúpia topánky v čínskom obchode za pár eur a keď sa pokazia, radšej si kúpia nové, lebo niektoré sa ani opraviť nedajú,“ opisuje skúsenosti s nepodarkami. Okrem opráv ešte vyrába opasky, puzdrá na nože a remencové sandáliky (kristusky), ktoré aj predáva. Medzi jeho záľuby patrí poľovníctvo a cestovanie. Hovorí, že precestoval 32 štátov, najďalej bol v Brazílii. Napríklad kristusky, ktoré vyrába dodnes, si všimol v bývalej Juhoslávii.

Do dielne ho pritiahlo vyhodené šidlo

Šustrovské remeslo sa mu páčilo už ako malému chlapcovi. Chodieval pozerať okolo výkladu známeho žilinského obuvníka. Raz sa v dielni pohádali učni a na ulicu vyhodili šidlo. Kolman ho išiel vrátiť. „Spýtali sa ma, či by som sa nešiel učiť za šustra. No, samozrejme, že by som išiel, viac mi nebolo treba,“ spomína. Bolo to v apríli a on v tom čase ešte chodil do meštianskej školy. No o pár mesiacov ju skončil a hneď ako dostal posledné vysvedčenie, nastúpil 1. júla 1939 do učenia za obuvníka na tri roky aj tri mesiace. „Vyučil som sa u skvelého majstra, u Juraja Šagáta, ktorý vyrábal športové topánky, lyžiarske, horolezecké, turistické,“ vymenúva a ukazuje vlastnoručne vyrobené kožené šnurovacie lyžiarske topánky aj turistické topánky. Majster Šagát mal dobré meno, topánky si u neho dávali šiť lekári, advokáti aj gróf Csáky. Vplyvných ľudí si kvalitnou prácou získal aj Kolman. Postupne získal výučný list, tovarišský list, ktorý je, mimochodom, uložený v archíve v Bytči.

Krátko po dvadsiatke si Kolman otvoril vlastnú dielňu. Vyrábal topánky na mieru. „Vždy som mal chuť robiť toto remeslo, aj v tom podnikať,“ dodáva. Začiatky boli ťažké, pred vojnou bola kríza. Cez vojnu sa obuvníkom darilo viac. Vyrábali topánky aj pre Nemcov. Aj vďaka tomu pomohol kamarátovi, ktorého Nemci väznili. „Prihovoril som sa za neho, bola to moja povinnosť. Nemec mi povedal, nebojte sa, nič sa mu nestane. A z väzenia ho pustili,“ spomína. Neskôr pracoval v Rajčanke, ktorá mala v náplni práce aj zákazkovú obuv, a potom v Obnove. Tam, kde má teraz dielňu, sa šili zvršky na topánky. Už 40 rokov si priestory prenajíma.

Dielňa v meste aj doma

Karol Kolman má 13 pravnúčat, no nikto z rodiny sa nechystá v obuvníckom remesle pokračovať. Väčšinou majú vysoké školy a iné záľuby. Aj mu to je ľúto. „Dielňu mám i doma. Aj stroje, materiál, kopytá. Pokojne by v tom remesle mohol niekto pokračovať, ale nikto to nechce robiť,“ hovorí 88-ročný muž. Zároveň priznáva, že sa ani nediví, vôbec to nie je výnosný biznis, aj jemu ledva vychádza na nájom.

A aké topánky si najradšej obúva obuvník? Ukazuje na mokasíny, ktoré má z obchodu. Sú praktické a ľahko sa mu obúvajú.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #obuvník #karol kolman