Viaczdrojové financovanie sociálnych služieb sa má rozšíriť

Od začiatku budúceho roka sa má rozšíriť viaczdrojové financovanie sociálnych služieb. Predpokladá to návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorý pripravilo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

13.08.2013 17:45
Dom dôchodcov, sociálne služby Foto:
Ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb by sa mali financovať z verejného zdravotného poistenia.
debata

Ako uviedol štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí Jozef Burian, ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb by sa mali financovať z verejného zdravotného poistenia. Okrem toho chce rezort zaviesť finančný príspevok zo štátneho rozpočtu aj pre neverejných poskytovateľov vybraných sociálnych služieb na úrovni vyšších územných celkov. "Dáme do systému navyše 8 až 9 miliónov eur,“ povedal Burian.

Finančný príspevok má štát po novom zasielať štvrťročne priamo poskytovateľom sociálnych služieb, a nie ako v súčasnosti prostredníctvom obcí a vyšších územných celkov. Takýto príspevok by mal štát poskytovať v rozdielnych výškach podľa stupňa odkázanosti klienta zariadenia. Každý štvrťrok má štát prostredníctvom zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a daňových úradov sledovať, či poskytovateľ sociálnych služieb nemá nedoplatky na daniach a poistných odvodoch.

Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje zvýšiť sumu, ktorá musí od začiatku budúceho roka zostať klientom zariadení sociálnych služieb po uhradení poplatku za sociálnu službu. Pri celoročnom pobyte v zariadení sociálnych služieb má ísť o nárast z 20 % na 25 % zo sumy životného minima. Klientovi zariadenia tak bude musieť zostať 49,52 eura namiesto súčasných 39,62 eura. Pri týždennom pobyte bude musieť klientovi zostať 60 % sumy životného minima (118,85 eura), kým v súčasnosti je to 50 % životného minima (99,04 eura).

Pri dennom pobyte so stravou sa má ochranná hranica príjmu klientov zvýšiť z 0,7-násobku životného minima na životné minimum, čo je nárast zo 138,66 eura na 198,09 eura. Ak je klient v zariadení na dennom pobyte bez stravy alebo využíva opatrovateľskú službu, hranica príjmu, ktorá mu má zostať po uhradení poplatku, sa má zvýšiť z 1,3-násobku na 1,4-násobok životného minima. Má ísť o nárast z 257,52 eura na 277,33 eura. Navrhované zmeny sa majú týkať najmä tých klientov sociálnych služieb, ktorých starobný alebo invalidný dôchodok je vo výške 255 až 350 eur. „Celkový počet takýchto klientov je asi 16 674 osôb,“ konštatuje ministerstvo práce.

debata chyba
Viac na túto tému: #minister práce a sociálnych vecí #sociálne služby