Na opateru seniorov pôjdu aj peniaze zo zdravotníctva

14.08.2013 10:00
dochodca, opatera, senior, starostlivosť
Finančné problémy ľudí v domovoch dôchodcov alebo zariadeniach sociálnych služieb chce ministerstvo práce riešiť novelu zákona o sociálnych službách. Autor:

Viac ako štvrtina slovenských seniorov a až tri štvrtiny ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím dnes žijú pod hranicou chudoby.

V domovoch dôchodcov alebo zariadeniach sociálnych služieb je umiestnených takmer 36-tisíc ľudí, ďalších 10-tisíc na miesto čaká. Asi 14,5 tisíca využíva opatrovateľské služby v domácnosti. Celkovo sociálnu starostlivosť potrebuje až takmer 670-tisíc občanov, pre mnohých je však pridrahá.

Vážne problémy tejto obrovskej skupiny obyvateľstva chce ministerstvo práce riešiť novelou zákona o sociálnych službách. Jej cieľom je priniesť do systému nové zdroje peňazí, zlepšiť kvalitu ponúkaných sociálnych služieb, zvýšiť ich dostupnosť a priblížiť európskym trendom. „Nové peniaze do systému prídu zo štátneho rozpočtu, ale aj cez zdravotné poisťovne. Ďalšie získame dôslednou kontrolou prevádzkových nákladov v jednotlivých zariadeniach,“ zdôrazňuje autor novely, štátny tajomník ministerstva Jozef Burian.

Na uhrádzaní týchto nákladov sa momentálne podieľa štát, regionálna aj obecná samospráva a sám klient. Kým však doteraz sa zo štátneho rozpočtu dotovali len poskytovatelia služieb z miest a obcí, po novom z neho dostanú príspevky aj zariadenia vyšších územných celkov a takisto aj zariadenia neverejné, teda súkromné či cirkevné. Len v budúcom roku by z rozpočtu ministerstva malo odísť na tieto dotácie asi 65 miliónov eur.

„Ak štát bude financovať aj neverejné zariadenia, ktoré momentálne majú voľné miesta, nastane určitý pozitívny pohyb. Spôsobí, že sa uspokoja potreby stále viac a viac ľudí,“ verí Burian. Typické „kamenné“ veľkokapacitné zariadenia plánuje postupne zmeniť na malé, rodinného typu. Iné pripravované projekty podľa neho zase rozšíria možnosti domácej opatery.

Ďalšou zmenou oproti súčasnosti bude, že príspevok sa už zariadeniu nevyplatí na každého klienta v rovnakej sume. Naopak, tá bude rásť v závislosti od stupňa jeho odkázanosti. „Ležiaci človek si prirodzene vyžaduje nákladnejšiu starostlivosť ako chodiaci,“ argumentuje Burian. Kým teda doteraz štát platil napríklad obecnému domovu s celoročným pobytom na jedného obyvateľa 320 eur, od januára mu uhradí 62 eur na uznaný druhý stupeň a 311 eur na šiesty stupeň.

Zámery novely zákona o sociálnych službách

  • rozšíriť na viac zdrojov financovanie služieb (popri štáte, samospráve aj klientovi po novom „zaberú“ aj zdravotné poisťovne)
  • vymedziť nanovo a objektívnejšie ekonomicky oprávnené náklady zariadení
  • priniesť nový systém posudzovania odkázanosti, nanovo rozdeliť pôsobnosť samospráv pri tomto posudzovaní
  • sprísniť podmienky registrácie poskytovateľov, definovať tzv. štandardy kvality
  • zlepšiť podmienky ochrany príjmov odkázaných
  • vytvoriť podmienky na kvalitatívnu zmenu siete zariadení a domácej starostlivosti v súlade s európskymi normami

Zdroj: Návrh novely zákona, ministerstvo práce

Na pohľad je to síce menej ako doteraz, ale po prijatí novely nastúpi aj ďalšia podstatná zmena, do systému sa začnú nalievať peniaze cez zdravotné poisťovne. Doteraz boli totiž klienti zariadení, ktorí sú však zároveň aj pacientmi trpiacimi rôznymi chorobami, v tomto smere diskriminovaní. Za ošetrovateľské úkony, ktoré by im v nemocniciach urobili zadarmo, si zväčša museli platiť sami. Každý rok takto klienti „z vlastného“ uhradili asi 51 miliónov eur. Od januára sa však už deväť konkrétnych úkonov, napríklad ošetrovanie preležanín, polohovanie, rozličné preväzy a podobne, bude preplácať zo zdravotného systému.

Burian si navyše trúfa získať financie ešte z jedného zdroja. Chce „zobjektivizovať“ výšku ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vykazujú jednotlivé zariadenia. A vylúčiť z nich položky, ktoré nesúvisia s poskytovaním sociálnej služby. „Každoročne vykonáme cielené kontroly v zariadeniach, ktoré si podajú žiadosť o dotáciu,“ sľubuje štátny tajomník.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Mizerné skóre. Ak si ho chcete prečítať, zaregistrujte sa v predplatnom systéme Piano.

Výrazne sa podľa Buriana sprísnia aj podmienky registrácie zariadení. Dôsledne sa tiež bude preverovať, či má splnené daňové a odvodové povinnosti, či má dostatok kvalifikovaného personálu a podobne. Svetlo sveta má konečne uzrieť aj systém posudzovania takzvaných štandardov kvality, ktorých nesplnenie bude dôvodom na výmaz zariadenia z registra.

Otázne však je, ako budú zodpovední kontroly stíhať, keď zariadení dnes funguje vyše deväťsto. Sociálny rezort tiež v novele navrhuje zvýšiť sumu, ktorá musí od začiatku budúceho roka zostať klientom po uhradení poplatku za sociálnu službu. Pri celoročnom pobyte má ísť o nárast z 20 na 25 percent sumy životného minima, čiže odkázanému zostane 49,52 eura namiesto súčasných 39,62 eura. Pri týždennom pobyte bude musieť klientovi zostať 60 percent sumy životného minima, teda 118,85 eura, kým v súčasnosti je to len 50 percent, čiže 99,04 eura.

Návrh novely má už teraz aj svojich kritikov. „Ministerstvom predložený návrh vôbec nerieši, z čoho si vlastne odkázaní budú za služby platiť,“ hodnotí Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív. Za zásadný nedostatok novely považuje, že finančné dotácie opäť viaže iba na sociálne zariadenia. Nezavádza štátny príspevok na starostlivosť, ktorý by dostával priamo prijímateľ služby, aby s ním mohol naložiť podľa vlastných predstáv. Návrh zákona podľa Halása nechráni ľudí odkázaných na sociálne služby, ale obhajuje záujmy poskytovateľov, a to najmä neverejných.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravotníctvo #sociálne služby #opatera #seniori
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku