Naše cintoríny, na ktorých sú pochované známe osobnosti, však väčšinou zívajú prázdnotou. Aj zahraniční turisti dajú pred pietnymi miestami skôr priestor iným. Možno aj preto, že sa o nich nikde nedozvedia.
Najviac významných osobností je pochovaných na Národnom cintoríne v Martine, kde im patrí asi 400 hrobových miest. Za prvý polrok tohto roku ho navštívilo 10 760 návštevníkov, v minulom roku to bolo dokopy viac ako 27-tisíc. Cintorín navštevujú najmä žiaci základných a stredných škôl počas školských exkurzií či delegácie z rôznych inštitúcií. Listy či odkazy návštevníci na hroboch nenechávajú, väčšinou nosia kvety, kytice, vence a kahance. „Pre žiakov a študentov je to dopĺňanie a rozširovanie si vedomostí o slovenskej kultúre, pre ostatných sú to zrejme pietne dôvody,“ hovorí Viera Valocká z Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice.
Štúr je v kurze aj v lete
Miesto posledného odpočinku spisovateľa, jazykovedca a politika Ľudovíta Štúra v Modre patrí tiež medzi vyhľadávané, najviac sviečok však na ňom horí počas Sviatku všetkých svätých. „Do múzea a potom k Štúrovmu hrobu chodia všetky vekové kategórie. Rodičia s deťmi aj vysokoškoláci. Veľa návštevníkov v lete tvoria aj skupinky tridsiatnikov, ktorí si sem odskočia z Bratislavy. Možno je to tým, že sme sa o ňom učili v škole, takže to máme v sebe zakorenené,“ vysvetľuje pracovníčka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Viera Tarkayová. Pri Štúrovom hrobe sa však zastavili už aj Američania, potomkovia emigrantov či Japonci.
O dva roky, keď Štúr bude mať 200. výročie narodenia, budú robiť pohrebný sprievod podľa historických prameňov. „S fakľonosičmi, družičkou v bielom, ktorá ponesie na vankúši rozmarínový venček. Sprievod budú tvoriť aj zástupcovia z obcí, ktoré sa spájajú so životom Ľudovíta Štúra. Určite bude aj program, recitovanie,“ dopĺňa kurátorka v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre Sylvia Hrdlovičová.
Rovnako hrob básnika a spisovateľa Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne najviac navštevujú mladšie ročníky v sprievode pedagógov. „Zriedkavejšie sú to kluby dôchodcov. No nájdu sa aj "fajnšmekri“, ľudia, ktorí žijú Hviezdoslavovou tvorbou, jej nadčasovosťou, aktuálnosťou i všeľudskou pravdivosťou. Skôr podľa mňa chýbajú návštevníci v strednom, produktívnom veku," hovorí literárna historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Mária Ďubeková. Ročne navštívi Hviezdoslavov hrob okolo 3 500 ľudí.
Hroby významných Slovákov sa nachádzajú aj v Bratislave, a to na Martinskom a Ondrejskom cintoríne či v urnovom háji krematória. Na cintoríne v Slávičom údolí sú čisté, upravené, na niektorých, ako napríklad na hrobe Alexandra Dubčeka horí niekoľko kahancov. Pôsobia skôr nenápadne ako veľkolepo. Návštevníci sa vraj najčastejšie chodia pozrieť na hroby manželiek Gustáva Husáka, Ivana Krajíčka či Jozefa Kronera.
Chýba propagácia
Zahraničných turistov, ktorí by sa cielene chceli vybrať na cintoríny za známymi slovenskými rodákmi, je iba pár, nie sú pre nich dosť známi. „Jeden pán z USA sa zaujímal o Dubčekov hrob na cintoríne v Slávičom údolí, inak sa turisti o hroboch známych Slovákov neinformujú. Skôr upozorňujeme na sakrálne pamiatky, vedeli by sme odporučiť cintorín Kozia brána či Ondrejský cintorín,“ hovorí pracovníčka z Centrálneho turistického centra v Bratislave Monika.
Pracovník v informačnom centre na Letisku M. R. Štefánika sa okrem turistov z Izraela, ktorí sa zaujímali o židovské cintoríny, s podobnými požiadavkami zahraničných turistov nestretol. No ani ich pri prílete na Slovensko o takejto možnosti nič neinformuje.
Cintoríny v Paríži či v Prahe, kde sú pochované celosvetovo známe osobnosti, patria pritom k jedným z najčastejšie vyhľadávaných miest turistov. Na cintoríne Père Lachaise v Paríži sú pochovaní napríklad spisovatelia Honoré de Balzac, Oscar Wilde, šansoniérka Edith Piaf, skladateľ Frederic Chopin či spevák Jim Morrison.
V Prahe na Vyšehrade sú vyhľadávané hroby skladateľov Bedřicha Smetanu, Antonína Dvořáka, maliara Alfonsa Muchu, spisovateľov Karla Čapka, Jana Nerudu, Boženy Němcovej či herca Vlastu Buriana.