Pre chýbajúci postoj vládneho Smeru sa však prvé čítanie o novele ústavného zákona odsúva na október s tým, že definitívne by mohla byť schválená na decembrovom zasadnutí.
Predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ) však v takomto riešení vidí riziká. Decembrové zasadnutie totiž končí až 18., pričom prezident SR Ivan Gašparovič má 15 dní na to, aby schválený zákon posúdil. Ak by ho náhodou zákonodarnému zboru vrátil, nová legislatíva by nemohla platiť od januára 2014 a majetkové priznania by sa po novom podávali až v roku 2016.
Keďže ide o zmenu ústavného zákona, na ktorú treba 90 hlasov, teda spojenie opozície a Smeru, Beblavý nechce riskovať, že právna norma na septembrovej schôdzi neprejde, a preto ju nepredloží sám, čo potvrdil na dnešnom brífingu. Práve dnes uplynie termín na predkladanie návrhov na najbližšie zasadnutie snemovne. Ak by totiž novela neprešla, nebolo by možné ju opätovne predložiť šesť mesiacov.
„Stále vo mne žije nádej, že sa so Smerom dohodneme najmä z toho dôvodu, že sa im veľmi nechce do skutočnej zmeny zákona o konflikte záujmov, ale pod tlakom verejnej mienky sa to hýbe ďalej,“ podotkol. Ak však Smer od ambície schváliť legislatívu ustúpi, právnu normu predloží podľa Beblavého opozícia, ktorá má v tejto veci zhodu. „Smer má ešte mesiac, aby sa vyfarbil,“ odkázal opozičný poslanec.
Beblavý pripomenul, že pôvodne sa záverečné grémium politických strán k zmene legislatívy malo konať ešte 2. augusta. Paška ho však nezvolal, o novom termíne doteraz neinformoval. Na definitívnom znení právnej normy sa politici dohadovali už dlhšie. Ešte na jeseň minulého roka sa vytvorila pracovná skupina pod vedením Beblavého, v ktorej mali zastúpenie všetky parlamentné strany. Výsledkom jej činnosti bol pracovný návrh, na ktorom bola až na malé výnimky zhoda. Materiál bol následne postúpený vedeniam politických strán. „V máji bolo zvolané poslanecké grémium, na ktorom Paška oznámil, že Smer-SD nie je so všetkými zmenami stotožnený. Vypustili niekoľko vecí, dve z toho boli kľúčové,“ rekapituloval Beblavý.
Smeru sa podľa jeho slov nepáčil navrhovaný podrobný popis majetku. Kým v súčasnosti verejný funkcionár oznámi, že vlastní napr. osobný automobil, po novom mal uviesť aj značku a jeho nadobúdaciu hodnotu. Kompromisný návrh už hovorí len o značke. Vládna strana tiež mala problém s tým, že kým v súčasnosti môže zastaviť konanie výboru voči verejnému funkcionárovi väčšina výboru, po novom mala tretina jeho členov získať možnosť odvolať sa na Ústavný súd (ÚS) SR proti zastaveniu konania. Kompromisné riešenie znamená, že pri prehreškoch, ako je oneskorené podanie majetkového priznania, bude mať výbor posledné slovo, pri závažnejších prešľapoch bude mať tretina členov výboru možnosť odvolať sa na ÚS.
Novela ústavného zákona zároveň rozširuje povinnosť podávať majetkové priznania aj na predsedu a členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálneho riaditeľa a členov Rady RTVS, šéfa a členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa, námestníka a členov Rady Slovenského pozemkového fondu, na prezidenta Policajného zboru či šéfa Vojenského obranného spravodajstva.
Okrem príjmu a majetku budú musieť verejní funkcionári oznamovať aj súkromné dary presahujúce 4000 eur. Doteraz neboli dary označené ako súkromné zákonom nijako regulované.
Dôležitou zmenou podľa Beblavého je, že pod majetkové pomery budú ďalej patriť aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.
Na schválenie je podľa Pašku dosť času
Keďže novela ústavného zákona o majetkových priznaniach má navrhované rozsiahle zmeny, ktoré sa netýkajú iba poslancov NR SR, ale veľkého počtu verejných funkcionárov, je momentálne tento návrh na vnútrostraníckom pripomienkovaní v strane Smer. Odkázal to hovorca predsedu NR SR Pavla Pašku (SmerD) Pavel Chovanec na margo skutočnosti, že novými majetkovými priznaniami sa snemovňa napriek pôvodnému plánu v septembri zaoberať nebude.
„Na podanie návrhu tohto ústavného zákona je ešte dostatok času pretože prvé čítanie môže byť na programe októbrovej schôdze NR SR tak, aby mohol vstúpiť do platnosti 1. januára 2014.,“ tvrdí Chovanec s tým, že druhé a tretie čítanie bude na poslednej schôdzi parlamentu v tomto kalendárnom roku, ktorá začína 26. novembra.
„Program schôdze sa vždy upravuje tak, aby zákony, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára, boli prerokované v čase, aby bola dodržaná ústavná lehota pre prezidenta SR, teda 15 dní na podpísanie zákona. V právomoci prezidenta zároveň nie je možnosť vrátiť poslancami schválený ústavný zákon,“ dodal Chovanec.