Ministerstvo životného prostredia a samosprávy od zmeny očakávajú menej papierovania. Ochranári však upozorňujú, že prinesie nenapraviteľné škody, na ktoré doplatia aj ľudia. Mladé stromy a porasty, ktoré zadržiavajú vietor, majú totiž dôležitú úlohu na brehoch potokov či riek a na poliach.
Ak chce niekto dnes zoťať strom s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, bez súhlasu obce sa mu to nepodarí. Povolenie pre stromy s kmeňom do 40 centimetrov teda dnes netreba . Rezort životného prostredia v novele o ochrane prírody a krajiny chce túto hranicu zvýšiť. Bude sa stále týkať menších drevín, práve ony však plnia významnú úlohu pri ochrane pôdy pred eróziou, zadržiavajú v nej vodu či zabezpečujú úkryt pred letnými horúčavami. Ochranári sa boja, že uvoľnenie podmienok spustí ich plošný výrub.
Podľa Jána Topercera z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici ide najmä o dreviny roztrúsené po poliach a kopaniciach či porasty pri brehoch riek. „To sú jelše, jasene, mladé vŕby, osiky. Slúžia na zadržiavanie vody v krajine a ich výrubmi sa výrazne oslabí prirodzená protipovodňová a protierózna ochrana krajiny,“ hovorí. Neprítomnosť porastov môže podľa neho spôsobiť pri výdatných dažďoch aj rozliatie vodného toku mimo koryta či obmedzenie pohybu zvierat. Topercer netvrdí, že treba nechať bujne rásť všetky stromy, ale plošné stínanie zelene môže len uškodiť.
Jozef Ridzoň z SOS Birdlife poukazuje, že situácia je zlá už dnes, pretože na niektorých miestach ubúdajú dreviny rýchlym tempom. „Zmena, ktorú navrhlo ministerstvo, sa bude týkať všetkých druhov stromov mimo chránených území rastúcich na poliach, lúkach, vo vetrolamoch, ale aj mestách a dedinách,“ vysvetľuje. Podľa neho bude mať dosah nielen na úbytok hniezd pre vtáctvo, ale aj priamo na ľudí. Vetrolamy slúžia totiž aj ako ochrana proti veternej erózii a menšie dreviny v okolí lúk a polí zasa poskytujú úkryt pred letnými horúčavami.
Hra o centimetre sa na medzirezortných rokovaniach ministerstva s odborníkmi skončila podľa zeleného rezortu kompromisom. Obce sa totiž pôvodne snažili presadiť ešte väčšie číslo, ochranári sa zasadzovali za to, aby k žiadnej zmene nedošlo. „Reagovali sme tým na požiadavky viacerých pripomienkujúcich subjektov. Jedni žiadali vyššie číslo, druhí zas nižšie. Opatrenie by malo viesť k zníženiu administratívy,“ uvádza hovorca ministerstva Maroš Stano. Výnimky, pre ktoré sa bude povolenie vyžadovať aj naďalej, sa vzťahujú na dreviny, ktoré sú súčasťou verejnej zelene a cintorínov, stromy rastúce na územiach s druhým a tretím stupňom ochrany. Pri stromoch, ktoré rastú v národných parkoch, je akýkoľvek výrub zakázaný.
Podľa Michala Sýkoru so ZMOS-u žiadne masívne výruby drevín nehrozia. „Ide o praktické riešenie, ktoré obciam pomôže. Starostovia budú mať teraz viac času sa venovať skutočným problémom obyvateľov a nie chodiť s metrom, aby zisťovali obvody kmeňov,“ hovorí. Ako starosta Štrby sa nestretáva so žiadosťami obyvateľov na výruby menších stromov. Starostovia podľa neho riešia najmä v jesennom období žiadosti od obyvateľov zoťať dospelé stromy na súkromných pozemkoch a v záhradách.
Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny je ešte len v legislatívnom procese a stále sa vyvíja. Pripomienkové konanie sa skončilo len nedávno a pokračuje rozporovými konaniami, kde ochranári môžu na rezort životného prostredia stále predkladať svoje pripomienky. Kým začne novela platiť, môžu prejsť celé mesiace.