Vtedy by mala snemovňa odsúhlasiť poslanecký návrh Smeru, ktorý určuje, že ak počet členov klubu klesne pod číslo osem, tak klub zaniká. Dnes je v klube liberálov šesť poslancov. Keď zmeny prejdú parlamentom, prestane existovať.
Odlišné výklady o existencii klubu šiestich zákonodarcov SaS trvajú od jari, keď z neho odišlo päť poslancov okolo Jozefa Kollára. Predseda parlamentu Pavol Paška tvrdí, že klub SaS stratil funkčnosť. Zastavil mu aj čerpanie financií na činnosť. SaS zase trvá na tom, že klub existuje, uvádza ho aj internetová stránka parlamentu. Rovnako figuruje aj vo výpisoch hlasovania o zákonoch.
„Keď vedie schôdzu Erika Jurinová (OĽaNO), môžem sa prihlásiť do rozpravy aj za klub. Keď ju vedie Renáta Zmajkovičová alebo Jana Laššáková zo Smeru, tak vtedy nás zavolajú za stranu SaS. A Pavol Paška raz odmietol zavolať človeka, ktorý bol zapísaný do rozpravy za klub SaS,“ objasnil predseda klubu SaS Martin Poliačik rozdielny postoj poslancov k tomuto problému.
Rokovací poriadok parlamentu hovorí, že na vytvorenie klubu treba osem poslancov, nerieši však, za akých podmienok môže klub zaniknúť. Pre jednoznačnosť výkladu preto Smer prišiel podľa Laššákovej s novelou zákona o rokovacom poriadku. „Potom už nebude dôvod, aby bol klub poslancov a legislatívne to bude jasné,“ podotkla. Návrh novely včera odsúhlasila aj vláda. Vyplýva z nej, že na to, aby mohol klub existovať, si bude musieť udržať najmenej osem členov počas celého funkčného obdobia.
Rokovací poriadok parlamentu sa má v septembri rozšiť aj o procedúru predkladania a sťahovania zákonov. Podľa podpredsedníčky parlamentu Laššákovej každý poslanecký návrh zákona, ktorý bude prerokovaný a malo by sa o ňom hlasovať, bude možné stiahnuť len so súhlasom Národnej rady.
Táto zmena reaguje na prípady, keď poslanec predložil viaceré návrhy zákonov, v pléne sa o nich diskutovalo, a keď bolo zrejmé, že zákon nemá šancu na schválenie, poslanec ho radšej stiahol a predložil na ďalšiu schôdzu. Ak by sa o zákone aj hlasovalo a neprešiel by, mohol by ho opäť predložiť na rokovanie až o pol roka. Priekopníkom vo využívaní tohto postupu bol poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník. Kaník plány Smeru kritizuje.
„Je to použitie násilia voči opozícii, pretože takýmto spôsobom chcú zabrániť legitímnej diskusii o návrhoch, ktoré občanov trápia a ktoré sa vládna väčšina snaží likvidovať ignoráciou,“ povedal. Vysvetlil, že svoje návrhy sťahoval preto, že buď prišla vládna väčšina s vlastným riešením, alebo sa rozvinula diskusia, ktorá ukázala, že po nejakých zmenách by sa problém vyriešil.