Dopĺňa, že mnohé sociálne znevýhodnené deti by „využitím existujúcich nástrojov ako predškolská príprava, nultý ročník a vyšší počet asistentov učiteľa úspešne ukončili bežnú základnú školu.“ Pollák reaguje na zistenia verejnej ochrankyne práv, ktorá vo svojej mimoriadnej správe pre parlament píše, že pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške. Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho totiž viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, konštatuje ombudsmanka Jana Dubovcová.
Do špeciálnych škôl sa dostávajú na základe nesprávne stanovenej diagnózy aj deti, ktoré do týchto typov škôl nepatria, myslí si splnomocnenec. „Za diagnostikovanie žiaka je často zodpovedná osoba, ktorá je aj finančne závislá od počtu žiakov v špeciálnej škole, pretože riaditelia špeciálnych centier majú často funkciu riaditeľov špeciálnych škôl,“ vysvetľuje Pollák. Reč je o deťoch, ktoré majú oneskorený psychomotorický vývoj a nedostatok návykov, pretože vyrastajú v málo podnetnom sociálnom prostredí.
Do špeciálnych škôl sa dostanú aj deti s ľahkým mentálnym postihnutím, takzvaným variantom A. Problematikou sa má zaoberať aj Správna cesta – Rómska reforma. „Zodpovedná štátna inštitúcia zabezpečí objektívnu vstupnú ako aj priebežnú pedagogicko-psychologickú diagnostiku detí, a to tak, aby bolo možné odlíšiť sociálne znevýhodnenie od mentálnej retardácie. Rovnako je potrebné, aby na požiadanie rodičov bola umožnená objektívna rediagnostika detí zodpovednou inštitúciou,“ sľubuje Pollák.
Poslankyňa NR SR za SaS Lucia Nicholsonová vidí v špeciálnych školách štátny biznis. Ten sa podľa nej len tvári, že sa ich snaží vzdelávať. Nicholsonová upozorňuje, že špeciálne školy dostávajú na žiaka 2,5-násobok normatívu a preto riaditelia obiehajú osady. „Je to však práve naopak. Štát im kradne možnosť vzdelávať sa a uplatniť sa na trhu práce,“ povedala s tým, že napríklad šestnásťročný žiak zo špeciálnej školy sa nevie ani podpísať.
Podľa Dubovcovej spočíva problém v slovenskom právnom poriadku, ktorý neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. Dieťa môže ostať v špeciálnej triede aj napriek tomu, že sa mu mohla zmeniť diagnóza. V školskom roku 2012/ 2013 preskúmala 21 škôl. Do prvého ročníka nastúpilo 614 žiakov, z nich 486 malo rómsky pôvod. Predškolskú prípravu v materskej škole z nich absolvovalo 73 detí. "Zastúpenie žiakov rómskeho pôvodu je veľmi vysoké v nultých ročníkoch a v prípravných ročníkoch základných škôl.
Z celkového počtu 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo nultý ročník alebo prípravný ročník 319 žiakov," informuje ombudsmanka. V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried. Do nich zaradili po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča 230 žiakov. Z nich 204 malo rómsky pôvod.
Hovorca ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Michal Kaliňák v reakcii napísal, že rezort odporúča prostredníctvom pedagogicko-organizačných pokynov rediagnostikovať a prehodnotiť formy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením po prvom roku povinnej školskej dochádzky. V ďalších ročníkoch sa tak má urobiť, ak na to upozorní vyučujúci pedagóg, školský špeciálny pedagóg, poradenské zariadenie, školský inšpektor alebo zákonný zástupca dieťaťa. Učiteľ by mal upozorniť na podceňovanie, ale aj preceňovanie žiakov individuálne.
„Ak sa žiak vzdeláva podľa vzdelávacieho programu, ktorý je potrebné zmeniť, má odporučiť vykonanie diagnostiky žiaka, respektíve rediagnostiku, ak je žiak vzdelávaný v škole na základe vstupnej diagnostiky. Podľa vyhlášky o špeciálnych školách sa do tohto typu škôl prijímajú deti na základe diagnostických vyšetrení a so súhlasom rodiča alebo iného zákonného zástupcu,“ dopĺňa Kaliňák.