Zistenia Pravdy: Extrémne pochybenia na priechodoch

Redaktori sledovali, ako sa správajú šoféri pri priechodoch pre chodcov bez semaforov na frekventovaných uliciach. Výsledok je alarmujúci. Nielen že vodiči neboli ochotní zastaviť, ale čo je horšie, ich bezohľadnosť a agresivita sa prejavili najmä v situáciách, keď auto v jednom pruhu chodcovi zastavilo a v druhom nie.

Polícia v štatistikách neuvádza, koľko ľudí ročne je zranených alebo zomiera na priechodoch, či mimo nich. Zverejnila len, že vlani pod kolesami áut zomrelo až 66 ľudí. Naposledy zabíjalo auto na priechode pre chodcov v utorok večer. Nehoda sa stala v Bratislave na Trnavskom mýte, teda na rovnakom mieste, na aké sa zamerala aj Pravda, len na inom priechode. Vodič na Golfe spravil myšičku a zaradil sa pred auto, ktoré dávalo prednosť 65-ročnej žene, ktorú si nevšimol a zrazil ju.

Aj podľa dopravného psychológa Karola Kleinmanna sme na tom v porovnaní so šoférmi v zahraničí citeľne horšie: „Napríklad v Nemecku či Rakúsku sú vodiči väčší džentlmeni, zastanú ochotnejšie aj častejšie.“ Vysvetľuje si to vyspelosťou a výchovou slovenských vodičov. V týchto krajinách totiž majú prísnejšie pravidlá dlhšiu tradíciu. K nám sa dostali až oveľa neskôr, alebo sa na ne ešte len čaká. Príkladom je pokutovanie podľa kamerového záznamu či zbieranie čiernych bodov za drobné priestupky.

Podľa pozorovania Pravdy vodiči majú problém dávať prednosť chodcom na priechodoch pre chodcov, kým nemusia. Zatiaľ čo v Banskej Bystrici zastaví pred priechodom každé 22. auto, v Bratislave každé 31. Extrémom našich ciest je situácia, keď jedno auto chodcovi zastaví, ten vkročí na priechod a auto v druhom pruhu si pokojne prefrčí. Takéto prípady prevládajú nad tými, keď autá zastavia naraz v oboch pruhoch. Najviac sa to prejavuje v Banskej Bystrici, kde Pravda narátala až 89 prípadov, keď jedno auto dalo chodcom prednosť a druhé nie. V priebehu dvoch hodín sa iba osemkrát stalo, že zastavili naraz obe autá.

„Tieto prípady sú úplným porušením všetkého, čo môže byť. Na vine je len a len vodič, pretože chodec sa právom môže spoliehať, že zastane aj druhé auto. Zákon totiž jasne hovorí, že keď jedno auto zastane pri priechode, musí zastať aj to druhé, keď sú pruhy súbežné, či chodca vidí alebo nevidí,“ vystríha riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredseda európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd Gustáv Kasanický.

Prieskum Pravdy tiež odhalil, že až štyri z piatich áut, ktoré zastavia pred priechodom pre chodcov, šoférujú muži. Tí zväčša sedia v lacnejšom, nie luxusnom aute. Prednosť zas vodiči dávajú častejšie skupinám ako jednotlivcom. Pri rozhodovaní o tom, či zastať, však hrajú rolu aj sympatie. Popri skupinkách, ktoré vyčkávajú na priechodoch aj niekoľko minút, mladá žena neraz dostane prednosť, aj keď čaká len sama.

To, že pred zebrou zastanú častejšie muži ako ženy a tiež skôr ľudia v lacnejších ako v luxusnejších autách, ovplyvňuje aj celková veľkosť týchto skupín. Teda, že za volantom je menej žien, rovnako je aj drahých limuzín. Zovšeobecniť spomínané fakty sa však podľa Klienmanna celkom nedá.

„Výskumy hovoria, že ženy bývajú opatrnejšie, správajú sa veľkodušnejšie a sú viac ustráchané, teda sa radšej trikrát pozrú, kým niečo spravia. Problém však je, že nie na všetky tieto veci existujú výskumy a niekedy musíme čerpať poznatky zo zahraničia, čo môže byť iné,“ pripúšťa psychológ. Tvrdí však, že správanie na cestách ovplyvňuje najmä osobnosť či psychologický profil človeka za volantom. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej to zas odráža našu schopnosť vzájomne sa rešpektovať.

A tento problém zachytávajú aj policajné štatistiky, podľa ktorých zomrelo v minulom roku na cestách po vodičoch a spolujazdcoch najviac chodcov. Kým v autách prišlo o život 177 ľudí, chodcov zomrelo 66, čo je takmer 23-percentný podiel na celkovom počte usmrtených. Podľa polície ide najčastejšie o prípady, keď sa vodič nevenuje riadeniu vozidla, nesleduje situáciu v premávke, alebo neprispôsobí rýchlosť. „Nezaostávajú ani prípady, keď chodec náhle vbehne do jazdnej dráhy auta a vodič už nemá šancu zabrzdiť,“ dodáva polícia.

Kasanický hovorí, že v zahraničí sa medzi chodcami a vodičmi využíva dorozumievanie signálmi. „Zo správania chodca musí byť zrejmé, že ide prejsť cez priechod, teda má zdvihnúť ruku a podobne. Vtedy ho vodič musí nechať prejsť,“ vysvetľuje a dodáva, že po zmene zákonov sa u nás zmenilo aj správanie nielen u vodičov, ale aj u chodcov. „Keď vyšiel zákon o premávke na pozemných komunikáciách a chodci dostali na priechode po prvý raz prednosť, tak sa začali správať veľmi agresívne a vôbec nerešpektovali rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel. Aj chodec, ktorý chce vojsť na priechod, tak to nemôže urobiť dva metre pred autom,“ dodáva s tým, že aj to zvýšilo nevraživosť niektorých vodičov.

Aj keď niektoré samosprávy chcú problémové úseky na svojom území riešiť vo vlastnej réžii – novým osvetlením či semaformi – nie vždy sú na to peniaze. „Realizácia plánov bude závisieť od pridelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,“ pripúšťa napríklad referent pre dopravu Ján Pánsky z Mestského úradu v Nitre.

Sprísniť legislatívu, ktorá by viac chránila chodcov sa ministerstvo vnútra v dohľadom čase nechystá. Jedinou zmenou by mala byť úprava, že chodci kráčajúci po okraji cesty budú musieť za zníženej viditeľnosti nosiť reflexné prvky aj v obci, nielen mimo nej. S tým ráta novela zákona o cestnej premávke, o ktorej by mal už v septembri rozhodovať parlament.

A ako vidia svoje správanie vodiči? „Stáva sa, že si chodca nevšimnem, alebo si poviem, že ho pustí niekto za mnou. Väčšinou sa ich však snažím rešpektovať, keďže aj sám viem, aké to je čakať na priechode,“ hovorí Karol Paška z Bratislavy. Neodpustí si však ani kritiku na adresu chodcov, ktorí podľa neho často hazardujú a v poslednej chvíli sa rozbehnú cez cestu. „Niektorí vojdú do cesty bez toho, aby sledovali, čo sa na nej deje.“ Ladislav Martin z Čeboviec má zas najväčší stres zo školákov, ktorí chodia bez sprievodu. „Keď ich vidím, automaticky spomaľujem, lebo neviem, čo urobia.“ Na nitrianskom priechode pri Chrenovskom moste neďaleko centra sú zas špecialitou mladí ľudia so slúchadlami či s telefónom na ušiach.