Dvadsať expertov z ôsmich európskych krajín skúma od polovice tohto leta rieku so zastávkami vo viacerých krajinách a v týchto dňoch ich lode zakotvili v Gabčíkove. Podľa odborníčky Jarmily Makovinskej sa výsledkov obávať nemusíme, horšie by to bolo v prípade našich malých tokov v nížinách, kde je kvalita vody alarmujúca.
Medzinárodná výskumná expedícia Joint Danube Survey 3 odštartovala v polovici augusta v nemeckom Regensburgu. Prieskum sa vykonáva na dvoch lodiach vybavených laboratóriami, ktoré po Dunaji preplávajú úsek dlhý takmer 2 400 kilometrov cez desať krajín. Cestu ukončia v rumunskom meste Tulcea, v delte Dunaja, 26. septembra. Odborníci odoberú vzorky zo 68 miest, na sledovanie rýb bolo vybratých 32 lokalít. Výsledky prieskumu budú známe až na jeseň budúceho roka. Ide v poradí už o tretí prieskum Dunaja, ktorý sa robí každých šesť rokov od roku 2001.
Jarmila Makovinská z Výskumného ústavu vodného hospodárstva si nemyslí, že by sme v porovnaní s ostatnými úsekmi Dunaja skončili zle. „Kvalitu vody máme asi na takej úrovni, ako je v Rakúsku či v Nemecku. Nejaké výrazné rozdiely nehrozia aj preto, že Dunaj je obrovský tok a rieka sa vie s nejakým menším znečistením vyrovnať aj sama,“ hovorí. Stav vody môže byť podľa nej horší smerom na juh, pretože vo veľkých mestách, ako sú Nový Sad či Belehrad, nekladú až taký dôraz na čistenie všetkých odpadových vôd. Problémy s kvalitou vody majú aj v Rumunsku a Bulharsku.
Podľa Makovinskej na kvalitu vôd vplýva viacero faktorov. „Znečistenia spôsobujú najmä nutrienty, čiže dusík a fosfor, ktoré sa do toku dostávajú cez nečistené odpadové vody. Problémy spôsobuje aj nesprávne aplikovanie hnojív v poľnohospodárstve, keď sa prostredníctvom splachov či dažďov dostávajú do vody pesticídy,“ vymenúva. To sa stáva najmä pri malých tokoch v nížinách. Tam zvyknú vyúsťovať kanalizácie odpadových vôd z blízkych dedín, ktoré nie sú dostatočne čistené. Takých riek je podľa nej u nás veľa.
Najrozsiahlejšie znečistenia vôd majú na svedomí havárie lodí, pri ktorých unikajú škodlivé látky. Najčastejšie ide o nehody nákladných lodí, ktoré prevážajú naftu či ropu. Len začiatkom tohto roka došlo k nehode rumunskej nákladnej lode, z ktorej do Dunaja unikli ropné látky, o pár dní na to havarovalo rakúske plavidlo, ktoré prevážalo železnú rudu.
Podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia za rok 2012 zaznamenali až 117 mimoriadnych zhoršení vôd, až v 50 prípadoch bola pri tom znečistená či ohrozená podzemná voda. „Mimoriadne zhoršenie vôd spôsobujú prevažne úniky ropných látok, ale časté sú aj znečistenia odpadovými vodami. Stáva sa však, že niekedy sa látka ani nezistí,“ vysvetľuje hovorca Michal Štefánek. Dodáva, že niekedy je problém zistiť aj pôvodcu, ktorý má znečistenie na svedomí. Je to dôsledkom oneskoreného nahlásenia, za ktoré sa považuje hlásenie po viac ako šiestich hodinách od vzniku znečistenia. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi počet prípadov mimoriadneho zhoršenia vôd mierne vzrástol.
Makovinská tvrdí, že nie každé zhoršenie kvality vody môže ohroziť životné prostredie. „Jednoduchšie látky, akými sú dusík a fosfor, sú ľahšie rozložiteľné, a preto nepredstavujú až takú hrozbu. Pri toxických látkach a pesticídoch je už potrebné zaviesť špeciálne technológie na ich odstránenie,“ spresňuje. Ťažké látky sa totiž podľa nej zvyknú usadzovať na dne vodných tokov a plôch a tak toxicky pôsobia nielen na vodných živočíchov a človeka, ale spôsobujú aj dlhodobé zhoršenie životného prostredia.
Vo štvrtok ráno uviazla na plytčine pri kameňolome Devín maďarská nákladná loď, ktorá prevážala pšenicu. Ministerstvo životného prostredia vylúčilo, že by odtiaľ unikali do Dunaja ropné látky. Zaznamenali len malý únik splaškovej vody z plavidla, čo by vodu nemalo ekologicky ohroziť.