Pomalému znalcovi má štát siahnuť na odmenu

Búrku nevôle vyvolávajú medzi znalcami veľké zmeny, ktoré plánuje zaviesť ministerstvo spravodlivosti v snahe odstraňovať prieťahy v súdnych sporoch.

26.08.2013 14:00
debata (3)

Majú sa totiž znížiť odmeny pre tých znalcov, ktorí oneskorene dodajú súdu alebo vyšetrovateľovi svoj posudok či vedenie údajov v elektronickom denníku. Viaceré odborné inštitúcie už stihli k návrhu podať hromadné pripomienky. Tvrdia, že sa pripravil narýchlo a znalcom prinesie len obmedzenia v ich činnosti.

Viceprezident Slovenskej komory znalcov Ivan Haluška tvrdí, že plánové zmeny nebudú mať na plynulosť súdnych prieťahov nijaký vplyv. „Každý znalec potrebuje k vytvoreniu posudku najprv podklady. Často sa však stáva, že jedna či druhá sporová strana, ktorej to nevyhovuje, ich nedodá a s tým potom súvisí aj naťahovanie našej znaleckej lehoty,“ hovorí. V praxi už zažil prípad, keď mu jedna strana odmietla dodať podklady v rozvodovom spore, kde mal vyhotoviť posudok, podľa ktorého by sa dalo určiť rozdelenie majetku medzi bývalých manželov. Pokutu jej nikto neudelil a spor sa tak ťahal roky. Haluška preto odmieta, aby boli znalci trestaní za neskoré vyhotovenia posudkov, ktoré sú iba výsledkom nedodania podkladov načas.

Podľa Halušku sudca aj dnes môže znalcovi udeliť sankcie za omeškanie. „Akurát potom sa s ním môže znalec súdiť a dokázať, že sa tak nestalo jeho chybou. Ak to bude po novom vyplývať so zákona, strhnuté peniaze z odmien už nikdy neuvidí,“ spresňuje. V návrhu mu najviac chýba udelenie právomoci Slovenskej komore znalcov, aby mohla dohliadať na kvalitu posudkov či sa zúčastňovať na procese vzdelávania znalcov a ich prijímania do funkcie. Podľa neho by sa súdne konania práve tým urýchlili.

Diskusie vyvoláva aj povinnosť pre znalcov viesť údaje v elektronickom denníku. Marián Vyparina z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity tvrdí, že pri zavedení elektronického denníka nebol nikomu z odborníkov dostatočne vysvetlený spôsob, akým má fungovať a zároveň ani príčina, prečo chce rezort túto zmenu zaviesť. „Ide o výrazný zásah do nezávislosti činnosti znalca. Ak by napríklad v oblasti priemyselného vlastníctva mali znalci uvádzať mená ľudí, ktorí si objednávajú posudky, a tiež v akom stave rozpracovanosti sú, nemohli by túto činnosť ani poriadne vykonávať,“ vysvetľuje.

Elektronický denník nie je podľa neho zavedený v žiadnej profesii, ktorá spadá pod dohľad justície, nevyužíva ho dokonca ani žiadny iný štát EÚ. Preto v ňom vidí len snahu ministerstva sledovať každý krok znalca a tým aj obmedziť jeho činnosť.

Veľké obmedzenie činnosti znalca je podľa Vyparinu aj v tom, že sa mu ukladá povinnosť uprednostniť výkon činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci. „Ide o porušenie práva na spravodlivý proces. U znalcov si totiž neobjednávajú posudky len súdy či vyšetrovatelia, ale aj účastníci sporu či ich právni zástupcovia,“ tvrdí. V praxi by sa potom podľa neho mohlo stať, že znalec by musel obmedziť svoj výkon činnosti len v prospech súdov či iných orgánov verejnej moci. Ak by to porušil, hrozili by mu sankcie od peňažnej pokuty až po pozastavenie činnosti či vyškrtnutie zo zoznamu znalcov.

Čo sa má zmeniť

  • ak znalec alebo prekladateľ dodá súdu alebo vyšetrovateľovi svoju prácu oneskorene, bude sa mu krátiť odmena
  • zavedenie elektronickej podoby vedenia denníka
  • náklady na znalecké dokazovanie budú hradené z povinne skladaných preddavkov od strán sporu a nie zo štátneho rozpočtu
  • zavedenie 30-dňovej lehoty, počas ktorej musí zadávateľ rozhodnúť o vyúčtovanom poplatku za znalecký posudok a tlmočenie
  • zavedenie 60-dňovej lehoty, počas ktorej musí zadávateľ rozhodnúť o vyplatení poplatku
  • ukladá sa povinnosť pre znalca uprednostniť vyhotovenie znaleckého posudku pre súdy či iné orgány verejnej moci

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #súd #odmeny #znalci