Borec nekonkretizoval, s ktorými ľuďmi hovoril. „Ja som vždy za kultivované riešenie akýchkoľvek problémov a očakávam, že tento spor bude vyriešený v zmysle práva,“ uviedol Borec. Podľa jeho slov tento spor, ak ho nazývame sporom, je medzi jednotlivými sudcami – nie je to spor justície ako takej. „Aj keď, samozrejme, nie som nadšený z toho, že akékoľvek spory takéhoto druhu prebiehajú,“ dodal.
Borec poznamenal, že ministerstvo spravodlivosti nemá právomoc vstupovať do sporov. Táto kompetencia patrí orgánom činným v trestnom konaní, pokiaľ niekto podá trestné oznámenie. Ak by bolo podozrenie, že sudca konal v rozpore so svojimi povinnosťami, vtedy by mohol minister vstúpiť do veci disciplinárnym návrhom na potrestanie daného sudcu. „Zatiaľ nenastala situácia na vstup do takéhoto konania a myslím si, že ešte nie je možné takéto niečo urobiť,“ povedal minister.
Predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin v kauze Duckého zmeniek podal trestné oznámenie na senát Ústavného súdu SR Ladislav Orosz – Ľudmila Gajdošíková – Ján Luby a v kauze väzby časti piťovcov podnet na začatie disciplinárneho konania voči senátu Sergej Kohut – Juraj Horváth – Lajos Meszáros.
V prípade Duckého zmenky štvrtý senát ÚS SR vyhovel sťažnosti švajčiarskej obchodnej spoločnosti GEN MAN VENTURES AG domáhajúcej sa na všeobecných súdoch vyplatenia tzv. Duckého zmenky vo výške jednej miliardy českých korún (38 648 837 eur). Senát vyniesol verdikt, že Najvyšší súd SR svojím postupom porušil právo sťažovateľa, aby o jeho veci rozhodoval zákonný sudca. Predseda NS SR totiž opatrením v rozvrhu práce urobil zmeny, ktoré sa dotkli aj tohto prípadu – došlo k zmene jedného sudcu zo senátu, ktorý o prípade rozhodoval.
Harabin argumentuje, že podobné zmeny robil aj jeho predchodca, zastupujúci šéf NS SR Juraj Majchrák a tiež sa v roku 2003 dotkli kauzy Duckého zmeniek. Keď sa vtedy účastník konania rovnako sťažoval, ústavný súd túto sťažnosť odmietol. Harabin tvrdí, že ak štvrtý senát ÚS SR mal pri aktuálnom prípade opačný názor na podobnú sťažnosť, ako mali jeho kolegovia v minulosti, musel by požiadať plénum ÚS SR o zjednotenie stanovísk. To však neurobil a v tom Harabin vidí zlyhanie senátu. „Verejne som sa pýtal, koľko stojí prudká náhla zmena právneho názoru na ústavnom súde. Zatiaľ mi zo strany ústavných sudcov Orosz, Gajdošíková neodpovedali,“ povedal Harabin.
Členovia štvrtého senátu Ústavného súdu SR sa už ostro ohradili proti výrokom Harabina, keď podanie avizoval. Svoj verdikt nepovažujú za záhadný ani prekvapujúci, ale skôr predvídateľný. Štvrtý senát tvrdí, že len potvrdil doterajšiu judikatúru ústavného súdu. Osobitne vychádzal z právnych názorov vyjadrených v náleze ústavného súdu z októbra 2011 v kauze Tipos. V tomto rozhodnutí iný senát ÚS SR taktiež vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, že prípad nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi.
V prípade druhého, tentoraz disciplinárneho podnetu, Harabin chce, aby bola trojica ústavných sudcov disciplinárne stíhaná pre verdikt, po ktorom sa napokon dostali na slobodu štyria údajní členovia skupiny piťovcov. ÚS SR vyhovel sťažnosti jedného obvineného za rozhodovanie o väzbe. Namietal, že mu nedoručili sťažnosť prokurátora, ktorú podával po nepredĺžení väzby a na základe ktorej napokon väzba predĺžená bola.
Harabin podáva podnet, lebo senát ÚS SR rozhodoval o sťažnosti desať mesiacov, čo je podľa neho vo väzobnom prípade veľa. Kritizuje aj to, že sa rozhodovalo o sťažnosti jedného človeka, ale zrušený bol celý verdikt, ktorý sa vzťahoval na väzbu štyroch ľudí. Traja si pritom sťažnosť nepodali. „Toto je na úsmev, keby to nebolo do plaču,“ poznamenal Harabin. Tvrdí, že podnet podal preto, lebo senát nepozná platný právny stav ani spis prípadu, čo podľa jeho slov u týchto konkrétnych sudcov nie je prvý raz.
Podľa predsedníčky ÚS Ivetta Macejková sa Harabinove vyjadrenia na adresu sudcov ústavného súdu v uplynulých dňoch a týždňoch odchýlili od primeraného a zodpovedného prejavu nositeľa takého významného postavenia, akou je funkcia sudcu a predsedu najvyššieho súdu. "Nebránim sa kritike rozhodovacej činnosti ústavného súdu, pokiaľ je vecná a konštruktívna, pretože takýto druh kritiky považujem za prirodzený a potrebný. Avšak v záujme ochrany autority a nestrannosti súdnictva by tomu mali zodpovedať argumentácia a vyjadrovacie prostriedky predsedu najvyššieho súdu tak vo vzťahu k sudcom ústavného súdu, ako aj k ústavnému súdu ako k inštitúcii,“ uviedla Macejková. Doložila, že ako predsedníčka ústavného súdu plne rešpektuje rozhodnutia všetkých senátov ústavného súdu.