V ostatnom akademickom roku 2012/2013 ubudlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom asi 11-tisíc študentov a takýto vývoj má pokračovať. Čo bude so školami, ktoré zostanú poloprázdne, sa zatiaľ nevie.
Na slovenských vysokých školách bolo vlani celkovo približne 200-tisíc študentov, predvlani o 11-tisíc viac. Ministerstvo školstva vysvetľuje, že pokles počtu uchádzačov aj absolventov vysokoškolského štúdia je spôsobený demografickým vývojom. Kým silné ročníky z univerzít vychádzajú, v nasledujúcich rokoch bude prichádzať výrazne slabšie zastúpená generácia. „Otvára sa otázka, čo s kapacitami, ktoré sú vytvorené na verejných vysokých školách a nebude ich možné v ďalšom období naplno využiť,“ pripúšťa rezort vo výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2012. „Postupne je možné očakávať pokles prijímaných a študujúcich v dennej forme štúdia o jednu štvrtinu až jednu tretinu do roku 2025,“ varuje ďalej. Tento fakt by podľa materiálu mohol vytvoriť priestor na zmenu systému financovania univerzít.
Minister školstva Dušan Čaplovič ešte na jar predstavil víziu rušenia alebo zlučovania tých vysokých škôl, ktoré sa geograficky nachádzajú blízko pri sebe a majú podobné zameranie. Správa o ďalšom rozvoji školstva, ktorú predložil parlamentu, spomínala ako príklad dve univerzity v Trnave.
„Je to veľmi citlivá téma a dá sa očakávať, že vyvolá nielen boje medzi školami, ale aj množstvo emócií,“ komentoval tento zámer prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár. V súvislosti s poklesom počtu študentov však nevidí situáciu škôl len negatívne. „Počty vysokoškolákov budú klesať zhruba desať rokov, ale potom to bude znovu narastať. Myslím si, že momentálne sú najmä verejné vysoké školy aj tak predimenzované. Keď počet študentov klesne, bude napríklad väčší priestor, aby sa univerzity viac venovali vedeckej činnosti,“ vraví Vozár. Pripomína tiež, že do desiatich rokov sa môže zmeniť aj záujem cudzincov o štúdium u nás, čím by sa kompenzoval pokles počtu našich študentov. Okrem denných študentov klesá aj počet externistov. Vlani ich v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo menej na verejných aj súkromných školách, a to takmer o dvetisíc. Podľa správy sa znižuje aj ich podiel na celkovom počte vysokoškolákov. Ten bol vlani na úrovni 30 percent. Rok predtým to bolo o dve percentá viac.
„Nedá sa povedať, že by to bolo o obmene generácií, pretože popri práci sa mohlo študovať vždy, možno tak pred dvadsiatimi piatimi rokmi to bolo iné. Aj tu by som preto videl skôr demografiu, hoci ťažko povedať, čo hľadať za týmto úbytkom,“ komentuje predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško.
Spomínaná redukcia počtu vysokých škôl je podľa Smieška behom na dlhú trať. Problémom je systém ich povoľovania či rušenia, keďže to by musel odhlasovať parlament. „Akonáhle by doň šiel takýto návrh, regionálni poslanci by boli proti. Následne by ich podporili aj poslanci z iných regiónov, keďže by sa im to zas vrátilo inokedy,“ myslí si Smieško. Podľa neho by cestou na obmedzenie vysokej školy mohla byť chýbajúca akreditácia alebo finančný tlak ministerstva na základe výsledkov.
Na Slovensku je dnes 36 univerzít, z toho 20 verejných. Šéf rady vysokých škôl dodáva, že nie je správne, aby boli všetky rovnocenné. „Štát by mal urobiť nejakých desať percent špičkových škôl, ktoré by lepšie financoval a na tých by zvyšoval úroveň vysokého školstva,“ vysvetľuje. Príkladom tohto systému sú podľa neho USA, kde je až 3¤800 univerzít. Z toho je len asi sto špičkových.