Pomôcť im nakúpiť, najesť či umyť sa by im mali opatrovatelia priamo v ich domácnostiach. Tento trend presadzuje Európska únia a v súlade s ním sľubuje konať aj slovenská vláda. Zatiaľ však záväzky značne predbiehajú legislatívu.
Ani pripravovaný zákon o sociálnych službách, ktorý predstavilo ministerstvo práce, so zlepšením domácich opatrovateľských služieb nepočíta. „Hlavným problémom návrhu je nerovnaký prístup k poskytovateľom ústavnej a domácej starostlivosti. Tí druhí sú oproti prvým značne diskriminovaní,“ tvrdí Božena Bušová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Budúci zákon totiž presne tak ako ten terajší predpokladá, že štátne príspevky sa budú vyplácať výhradne pobytovým zariadeniam. Nie samotným klientom, aby si oni mohli vybrať, za aký typ opatery si zaplatia. Teda či odídu do domova, alebo sa spoľahnú na pomoc terénnych opatrovateľov.
„Nemyslím si pritom, že by každý odkázaný mal dostať finančný príspevok od štátu priamo na ruku. To nedávno urobili v Česku a teraz zisťujú, že príspevky z troch štvrtín končia v bežných rodinných rozpočtoch,“ uvažuje Bušová. Klient by však podľa nej jednoznačne mal dostať právo výberu. „Zvolil by si konkrétne zariadenie alebo konkrétnu terénnu opatrovateľskú službu, či už od verejného, alebo súkromného poskytovateľa – a štát by potom príspevok za neho poukázal priamo tam,“ vysvetľuje.
V súčasnej podobe návrh podľa Bušovej neprináša domácim opatrovateľským službám žiadnu podporu. Zostanú tak ďalej na pleciach obecných a mestských samospráv s poddimenzovanými rozpočtami. Ak si klient zvolí súkromnú terénnu službu, musí si ju plne hradiť. Výsledkom je, že ľudia za hodinu opatrovania doma zaplatia od 80 centov až do osem eur.
Ministerstvo práce sa síce v rámci jedného z projektov zamestnanosti chystá vytvoriť vyše 1 500 opatrovateľských miest a poskytnúť na domáce opatrovanie 28 miliónov eur, z veľkej časti z eurofondov. Je to však stále málo. „Veď len obcí je na Slovensku viac ako tritisíc,“ konštatuje Bušová. Obavy má aj z toho, že obce svoje opatrovateľky poprepúšťajú, teda dočasne rozbijú sieť profesionálnej pomoci, a neskôr radšej prijmú nové, aby na ne mohli čerpať štátnu dotáciu. Projekt navyše nepomôže Bratislavskému kraju, ktorý nemôže čerpať európske prostriedky.
V návrhu zákona je nedotiahnuté aj hradenie niektorých výkonov. Podľa ministerstva práce aspoň vybraných deväť ošetrovateľských úkonov z celkového počtu 43, za ktoré momentálne platia zariadenia či sami klienti, budú po novom hradiť zdravotné poisťovne. Ako však vyplýva z vyjadrenia rezortu zdravotníctva, termín, odkedy tak bude, zatiaľ nie je známy. „Návrh takejto právnej úpravy bude predmetom legislatívneho procesu. Účinnosť závisí od množstva pripomienok a času potrebného na ich zapracovanie. Musíme otvoriť asi štyri zákony,“ informovala Martina Lidinská z tlačového odboru ministerstva zdravotníctva.
Podľa Lidinskej síce s peniazmi zo zdravotného poistenia možno počítať už na budúci rok, ale určite nie od januára, keď sa predpokladá účinnosť sociálneho zákona. Odhaduje sa, že zo zdravotných poisťovní by mohli klientom prísť asi tri milióny ročne. Za ošetrovateľské výkony si pritom v súčasnosti doplácajú asi 51 miliónov eur za rok.
Domovy dostanú viac peňazí
Domovy pre seniorov a zariadenia sociálnych služieb by sa mali mať o rok lepšie. Podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku štát do zariadení na budúci rok naleje podstatne väčší balík peňazí ako doteraz. „Len z nášho rozpočtu pôjde na tieto účely 65 miliónov eur, teda asi o 11 miliónov viac ako v tomto roku,“ vyčíslil hovorca. Aj preto, že rezort zákonom zároveň zvyšuje hranicu ochrany príjmu klienta (po zaplatení poplatku za pobyt mu bude musieť zostať takmer 50 eur namiesto terajších 39), sa podľa neho neprenesie väčšia váha povinnosti platiť za pobyt na rodinných príslušníkov odkázaného.
Súhlasí s tým aj Zuzana Jusková, vedúca odboru sociálnych vecí a zdravotníctva úradu Košického samosprávneho kraja. „Uvoľnia sa nám ruky. Podľa chystanej novely zákona už bude štát prispievať aj na prevádzku neverejných zariadení, čo nateraz musíme robiť sami, keďže nám to prikazuje terajší zákon. Istou sumou im síce budeme prispievať naďalej, no určite menšou. Do spolufinancovania a kvality zariadení v našej zriaďovateľskej povinnosti preto bude môcť ísť viac peňazí ako dnes. Lepšie uspokojíme klientov a budeme ich prijímať viac,“ tvrdí Jusková.
Podľa poslednej správy o sociálnej situácii obyvateľstva fungovalo roku 2011 na Slovensku 911 zariadení, z nich 376 (asi 40 percent) v zriaďovateľskej povinnosti žúp, 217 (teda 24 percent) patrilo obciam a mestám a zvyšok tvorili neverejné zariadenia, ktoré zriadila cirkev a súkromné právnické či fyzické osoby. Poskytovateľov domácej opatrovateľskej služby je asi 970, z toho 350 cirkevných či súkromných.
V posledných rokoch sa dotácie VÚC pre domovy dôchodcov a zariadenia sociálnych služieb stále znižujú, ich podiel na nákladoch klesol z 59,88 percenta v roku 2008 na vlaňajších 42,0 percenta. Naopak, poplatky klientov rastú, kým roku 2008 platili priemerne 27,49 percenta z nákladov, minulý rok už 33,86 percenta.