Žije spätá s prírodou. V lone betónu a asfaltu

Je to neskutočne veselý človek. Pri širokom úsmeve sa 27-ročnej Michaele Bartíkovej celá tvár rozžiari, srší z nej pozitívna energia. Akási nezlomná vôľa stáť čelom proti ekonomickej, ekologickej a morálnej kríze.

07.09.2013 08:00
ochranár, koza, lúka Foto: ,
Ochranárka Michaela Bartíková na prehliadke obnovenej pastvy na Devínskej Kobyle. Vďaka činnosti stáda kôz by sa tu mohli znova rozrásť vzácne orchidey, hlaváčiky či kosatce.
debata (20)

Pôsobí veľmi skromne, no nešetrí nápadmi, ako môže sám jeden človek niečo na tomto svete zmeniť, aby sme žili v zdravšom a čistejšom prostredí. Býva v podnájme v rodinnom dome v Karlovej Vsi. Nad hypotékou neuvažuje. Ešte tu nezapustila korene. A ktovie, či ich vôbec zapustí na Slovensku.

6.45 h

Budíček. Miška vstáva v izbe na prízemí rodinného domu. V podnájme má ešte kuchyňu. Majitelia domu sú mladí rodičia s deťmi a vychádzajú spolu dobre. Miška zvykne raňajkovať zväčša ovocie, ale teraz si len rýchlo hodí do škatuľky pár šťavnatých fialovo-žltých sliviek. Ešte chvíľu zvažuje, či vyrazí na bicykli, ale nakoniec zvolí autobus. Dnes ju čaká členitejší terén a bohatý program. Najprv si musí prejsť turistickú trasu Devínska Kobyla – Sandberg, aby si mohla naplánovať prehliadky so školákmi, do ktorých sa pustí v tomto školskom roku.

8.04 h

Motor autobusu pomaly zvyšuje otáčky. Bicykel má inak veľmi rada. „Sú prieskumy, podľa ktorých sa ním človek dopraví do niektorých častí Bratislavy oveľa rýchlejšie ako napríklad električkou.“ Zúčastnila sa aj na niekoľkých cyklojazdách Critical Mass, ktoré organizujú v posledný piatok v mesiaci v 300 mestách po svete. „Cieľom je, aby si kritickú masu cyklistov vodiči všimli a rátali s nimi pri šoférovaní. Aby bicykle opäť patrili do mesta.“

8.15 h

Vystupuje na zastávke Devín-Záhrady. Rezko vykročí v ústrety strmej ceste plnej kameňov. Na konci je čistinka chránená kolmým bralom a elektrickými oplôtkami. Weitov lom. Tu sa zastaví a hrdo ukazuje na lokalitu, ktorá je súčasťou nového projektu Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) – Ochrana a obnova území Natura 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy. Tu na Devínskej Kobyle obnovili pred mesiacom tradičnú pastvu. Z vysokých skál na pokyn pastiera schádzajú biele kozy. Je ich asi 20 a plnia dôležitú ochranársku a nie úžitkovú funkciu.

„Likvidujú náletové kríky, nepôvodné druhy rastlín a vytvárajú priestor pre rast a obnovu vzácnych hlaváčikov, kosatcov a orchideí,“ naznačila. Kozy sa tu pásli odjakživa. Kedysi mala každá rodina v Devínskej Novej Vsi kozu, ktorá sa každé ráno pridala k stádu obecného pastiera. Tak to fungovalo až do 50. rokov 20. storočia. Podobné pastviny ochranári obnovili aj na cenných slaniskách pri Zlatnej na Ostrove. Plánujú ich zaviesť aj v Bratislave v lokalitách Šúr, Ostrovné lúčky či Biskupické luhy.

9.10 h

Tunelom z drevín sa vinie modrá turistická značka, až sa objaví zelená plošina a z nej je krásny výhľad. Nad Moravou olemovanou lužným lesom sa vznáša biela volavka a Miška dodá, že tu možno zazrieť aj bociana bieleho, občas aj čierneho či dokonca kormorána, haju, aj nášho najväčšieho dravca orliaka morského. Vo väčšej diaľke zo sivého oparu vystupujú Hundsheimské kopce. Práve tu slovenskí ochranári čerpajú inšpiráciu. V týchto kopcoch rakúski kolegovia už niekoľko rokov úspešne zbierajú skúsenosti na obnovených pastvách.

Miška sa pri pohľade za hranice krátko zmieni aj o svojej súčasnej situácii a budúcnosti. „Zvažovala som, či nepôjdem do zahraničia. Hypotéku zatiaľ neriešim, ešte sa nepotrebujem zaviazať.“ K platu sa vyjadrovať nechce, no poznamená, že mesačne si toho veľa neušetrí. „Netriem biedu. No chodím na bližšie dovolenky. Splavovať Hron, cyklovýlety spojené s objavovaním histórie.“ Nedávno sa vydala s kamarátmi po stopách ružinovských fontán a obzreli si na bicykli napríklad aj filmovú fontánu pre Zuzanu, pokračovali po dunajskej hrádzi cez chránené územia Gajc, Kopáč, Panský diel až do Ivanky pri Dunaji. Bolo to asi 12 hodín na sedadle.

9.30 h

Prichádza na Sandberg. Horu z piesku plnú vzácnych skamenelín. A tiež miesto, kam si chodia bezočivci naberať piesok na stavbu. Po slovách o bezohľadnosti vyberá ochranárka raňajkové slivky. A nie hocaké, za ich pôvodom sa skrýva zvláštna skratka CSA, ktorá označuje komunitou podporované poľnohospodárstvo. Miška spolu s ďalšími kamarátmi pravidelne odoberá od farmárov z okolia ovocie a zeleninu. Za týždenný poplatok 10 eur dostane každú stredu balíček. Naposledy v ňom bola kukurica, mrkva, petržlen, rajčiny, výborná maslová hokkaidó tekvička, ktorá sa hodí na polievky, a spomínané slivky. Recept na oživenie ekonomiky? „Peniaze investujeme do miestnych ľudí. Neplatíme za cesnak, ktorý do supermarketu letí z Číny. Aj obyčajný človek zmôže veľa, ak si vyberie správny obchod.“

10.30 h

V sídle BROZ-u sa začína lekcia maďarčiny. Potrebuje ju pri spolupráci s maďarskými ochranármi. Na záver si ju idú precvičiť do reštaurácie na obed. Ťažší ako jazyk je však výber vhodného jedla. Miška je vegetariánka, nakoniec zvolí rizoto so špenátom. Potom sa vracia do sídla ochranárskej organizácie, aby vybavila maily, pripravila podklady pre študijnú návštevu 30 ľudí v Rakúsku. Absolvuje tiež stretnutie s kolegyňou a úradníkmi ohľadom ochrany dážďovníkov na bratislavských sídliskách. To sú vtáky podobné lastovičkám, hniezdia v špárach panelákov a ich nepriateľom je nešetrné zatepľovanie.

16.00 h

Z roboty ide do roboty. Na rukách má rukavice a spolu s kolegami a dobrovoľníkmi zo Zelenej hliadky vyskakuje z bielej dodávky zaparkovanej pri Sovom lese pri Petržalke. Nakladajú vrecia s odpadkami, ktoré tu včera nazbierali v tieni dubov, brestov, jaseňov a topoľov. Podobné akcie robí Zelená hliadka dvakrát týždenne už druhý rok. Vždy si vytypujú lokalitu v Bratislave, ktorú vyčistia. Bez nároku na honorár…

18.00 h

Ponáhľa sa do svojho ďalšieho zeleného raja. Do komunitnej záhradky v areáli Vodárenského múzea pri Karlovoveskom ramene Dunaja. Miška nevlastní piaď zeme, netreba tu platiť žiaden nájom. Stačí len chuť si niečo vypestovať a spoznávať plodiny, trebárs kvaku či bôb. Projekt organizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. „Je to aj o zlepšovaní susedských vzťahov. Karlovovešťania sa tu môžu stretnúť a spoločne na niečom pracovať.“ Sama sa chváli prvým vypestovaným baklažánom vo svojom živote, ukazuje baranie rohy, paradajky, šalviu. Namiesto postrekov využívajú prírodné odpudzovače škodcov. Napríklad aksamietnicu, čo je veľmi aromatická rastlina s kvetmi teplých farieb. Ochraňuje šalát.

19.30 h

Joga. Tlmená hudba. A potom zhruba po hodine pestré zvuky a žltooranžové farby večernej metropoly. Takmer každý letný večer ide na koncert, do galérie, do kina alebo si len tak sadne s priateľmi.

22.00 h

Slnko zašlo, vonku ešte tlmene pulzuje mesto a Miška varí. Strukovinovú omáčku a sóju so zeleninou. Vždy sú to jednoduché a rýchle recepty, včera mala ratatouille. Ešte si nakrája šalát, všetko dá do škatuľky do práce. Chladničku má plnú zeleniny. Televíziu nemá. Do polnoci je ešte na internete a potom zhasne svetlo. Niekedy do polnoci aj pracuje. No je šťastná. Bez silnej motivácie by to pri ochrane prírody ani nešlo.

Planéta stráca rozmanitosť a to poháňa ochranárov

Drvivá väčšina slovenských ochranárskych organizácií je odkázaná na nepravidelné zahraničné zdroje, granty a fondy. Štátne dotácie do ochrany prírody sú podvyživené, mnohé z európskych projektov má štát problém aspoň symbolický spolufinancovať. A to je problém pre slovenskú prírodu ako takú a tiež pre ľudí, ktorí sa ju snažia chrániť a popritom majú živiť svoje rodiny.

Pri práci ich preto drží často len nesmierne silná motivácia brzdiť vplyv človeka. Možno až nezmieriteľný hnev nad tým, že naša planéta každým rokom prichádza o ďalšie živočíšne a rastlinné druhy. Biológovia z Kalifornskej univerzity Berkeley už pred dvomi rokmi avizovali, že sa blížime k šiestemu masívnemu vymieraniu druhov v dejinách Zeme, porovnateľnému s vymieraním dinosaurov.

Predseda Ochrany dravcov na Slovensku Jozef Chavko hovorí, že hnacím motorom je vnútorné presvedčenie. „Niektoré druhy nám miznú doslova pred očami. A nevieme sa s tým zmieriť. Mne je napríklad veľmi ľúto sokola červenonohého. Na Slovensku hniezdi posledný pár. Je to aj preto, že sme celú krajinu premenili. Problémom je nešetrné poľnohospodárske využívanie pôdy. Snažíme sa presvedčiť ľudí, ktorí ju vlastnia, aby revitalizovali biotopy, no človek často nie je ochotný ustúpiť svojim záujmom. A vtedy ma to škrie.“ A ženie ďalej. Podľa Chavka si mnohí neuvedomujú, že pri ochrane prírody nejde o boj, ale o hľadanie kompromisu.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Jeden deň s #ochranári #koza #orchidea #Sandberg