Zvolenský: Odmietame nenávisť, rasizmus a zneuctenie dôstojnosti

Hoci od genocídy židovského národa uplynuli desaťročia, poznačila nielen samotných Židov, ale hlboko sa dotkla aj obyvateľov Slovenska, a teda aj všetkých členov katolíckej cirkvi. S týmito slovami sa v pondelok na pietnej spomienke pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia na Rybnom námestí v Bratislave prihovoril predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský.

09.09.2013 19:09
Zvolenský Foto:
Predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský
debata (17)

Ide o prvého najvyššieho predstaviteľa KBS, ktorý sa kedy oficiálne zúčastnil na tomto akte. Ako pripomenul, zo Slovenska boli násilne odvlečení za prispenia vládnej moci jeho vlastní obyvatelia, z ktorých väčšina zahynula v koncentračných táboroch. „S hlbokou ľútosťou spomíname na túto tragédiu, a preto jednoznačne odmietame akúkoľvek nenávisť, rasizmus, zneuctenie ľudskej dôstojnosti ktorejkoľvek osoby,“ zdôraznil Zvolenský s tým, že ľudia nikdy nesmú konať tak, aby voči iným vyvolali nenávisť. „Lebo od nenávisti je k násiliu veľmi blízko,“ dodal.

Zároveň vyzval na odsúdenie prejavov antisemitizmu. Rovnako však podľa neho treba prevziať zodpovednosť za vlastné slová a činy, aby sa nevytvárala atmosféra bagatelizovania akéhokoľvek zla a nezasievala nenávisť voči komukoľvek.

Slovensko si 9. september pripomína ako Pamätný deň obetí holokaustu a obetí rasového násilia. Vláda slovenského štátu v daný deň pred 72 rokmi vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva.

V roku 1942 sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan poukázal na to, že jeho tvorcovia sa pri koncipovaní inšpirovali Norimberskými zákonmi a na Slovensku odštartoval riešenie židovskej otázky na rasovom princípe.

„Tvorilo ho spolu 270 paragrafov. Toto rozsiahle nariadenie vymedzilo spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva židovských obyvateľov Slovenska,“ priblížil. Pravdepodobne najkontroverznejšie reakcie vyvoláva paragraf 255, ktorý umožňoval prezidentovi republiky za poplatok udeľovať čiastočné alebo úplné výnimky z ustanoveného nariadenia. „Prečo bolo vôbec treba výnimky udeľovať, prečo sa zrazu určitá skupina ľudí ocitla v pozícii neželaných obyvateľov štátu. A pred kým a čím to mali výnimky týchto ľudí chrániť?“ zamyslel sa Mešťan.

Premiér Robert Fico označil kódex za potupný zákon, ktorý zobral Židom právo žiť ako slobodným a rovnocenným občanom. Deň holokaustu považuje za sviatok ľudskej dôstojnosti a obnovovania pamäti. „Každé znásilňovanie ľudskej dôstojnosti je neprípustné. Usilujeme sa obnovovať pamäť, lebo kto ju stráca, musí si vlastné chyby zopakovať. A my vlastné chyby ako národ, aj ako SR, opakovať nechceme,“ podčiarkol.

17 debata chyba
Viac na túto tému: #holokaust #židia #pamiatka #Zvolenský