Pred nacistami sa rodina mesiace skrývala v tesnej izbe

10.09.2013 09:00
Eva Mosnáková
Eva Mosnáková počas prenasledovania Židov prežila v úkryte sedem mesiacov. Autor: ,

Na začiatku si myslela, že v úkryte strávi štrnásť dní, dennodenný strach o život, neistotu a muky v tichu zažívala nakoniec celých sedem mesiacov.

Zamknutá malá miestnosť za spálňou sa pre Evu Mosnákovú na dlhý čas stala jediným bezpečným miestom. Eva prežila na majeri Laciház pri Močenku vyčíňanie nacistov len vďaka obetavosti rodinných priateľov.

Nariadenie číslo 189 zostane v pamäti pani Mosnákovej vryté už navždy. V roku 1941 vo vtedajšom slovenskom štáte začal pod týmto číslom platiť Židovský kódex, ktorý pripravil Židov na Slovensku o ľudské práva, príbytky, majetok a celý dovtedajší život. V dôsledku prijatých nariadení bolo tisíce Židov deportovaných do koncentračných táborov, prežilo len niekoľko sto. Eva Mosnáková sa narodila desať rokov pred začatím druhej svetovej vojny a rané detstvo prežila v Handlovej. Jej otec pochádzal zo židovskej rodiny a bol zverolekár. Po prijatí protižidovských nariadení sa rodičia rozhodli pre stupňujúce sa prenasledovanie Handlovú opustiť a presťahovali sa do Močenku pri Nitre. Rodina však nebola v bezpečí ani tam a keby nebolo priateľa jej otca, pána Konráda, ktorý ich ukryl na osamotenom majeri koncom roka 1944, asi by neprežili.

Vtedy 15-ročné dievča muselo stráviť celé mesiace v malej izbietke so svojimi rodičmi. „Zo začiatku to nebolo také zlé. Boli sme optimisti, ruský front sa blížil a šli sme k nim s nádejou, že tam strávime 14 dní. Vtedy som si úplne neuvedomovala vážnosť situácie,“ spomína dnes pani Eva. Tragédiu svojho detstva dokázala naplno pochopiť až neskôr, keď jej pri jednom rozhovore nevesta jej mladšieho syna povedala, že každý deň, keď človek prežije bez ľudských práv, je niečo strašné.

Pamätá si na pocity zúfalej bezmocnosti, ktoré ju zachvátili v jedno ráno. Celá rodina ešte ležala na posteli, práve sa prebúdzali. „Odrazu sme v jednom z veľkých okien, ktoré boli pri zemi, uvideli ľudskú tvár. Takmer sme od ľaku prestali dýchať. Bola to zvedavá suseda, ktorá chcela asi zistiť, či sa tam náhodou niekto neukrýva,“ hovorí. Suseda ich buď kvôli záclonám nezazrela, alebo v nej zvíťazil zmysel pre spravodlivosť. Nikomu ich neudala, napriek tomu, že na nich boli vypísané odmeny.

Eva pobyt medzi štyrmi stenami znášala s pribúdajúcimi dňami čoraz horšie. „Ako mladé dievča som sa nemohla hýbať, takmer stále som len sedela. Ale veľa som čítala, odjakživa mám rada literatúru. Otec ma počas tých mesiacov učil aj algebru,“ vyratúva.

Manželia, ktorí rodinu ukrývali, to museli tajiť aj pred ich 5-ročnou dcérkou Aničkou. „V izbe, kde sme boli schovaní, sa predtým hrávala a nešlo jej do hlavy, prečo tam už nesmie,“ rozpráva. Mama malej Aničky sa preto rozhodla, že na chvíľu ukryje celú rodinu do skrine. Dcérku priviedla do prázdnej izby, aby jej dokázala, že tam nikto nie je. Tá si sadla na stoličku a vyhlásila, že na nej niekto musel sedieť, pretože je ešte teplá. Bystrá Anička potom medzi ľuďmi na majeri rozširovala, že v dome žijú strašidlá.

Dodnes nemôže zabudnúť ani na dva chladné novembrové dni, keď sa skrývala s rodičmi v kukurici. „V dome to už nebolo bezpečné, ľudia začali byť zvedaví. Nemali sme kam ísť a jediná možnosť bola sa schovať na poli pod navŕšenú kopu kukurice,“ vysvetľuje. Práve vtedy sa však konala na vedľajšom poli poľovačka. Celú noc bdeli v strachu, či ich nezasiahne streľba z pušiek alebo ich nenájdu poľovné psy. Podľa nej je dodnes ťažké spomínať na život bez ľudskej dôstojnosti. „Veď aké právo sme vtedy mali? Len právo zomrieť. Taký bol zákon,“ uzatvára.

Deň obetí holokaustu a rasového násilia si v...
Deň obetí holokaustu a rasového násilia si v pondelok Slovensko pripomenulo čítaním mien obetí. Medzi prítomnými bol aj Peter Havaš (na archívnej snímke druhý zľava ako 9-ročný chlapec v koncentračnom tábore Ravensbrück). Autor: Robert Hüttner, Pravda

Deň obetí holokaustu a rasového násilia si v pondelok pripomenuli desiatky ľudí na Slovensku. Bratislavský magistrát v spolupráci s občianskym združením B'nai B'rith a židovskými náboženskými obcami pripravil slávnostné čítanie 999 mien obetí holokaustu. Podľa spoluorganizátorky podujatia novinárky Ľuby Lesnej si treba pripomínať mená obetí, pretože inak by sme pokračovali v tradícií fašistov, ktorí z nich urobili iba čísla. Na bratislavskom Rybnom námestí sa tiež uskutočnilo kladenie vencov k Pamätníku holokaustu, na ktorom sa zúčastnil premiér Robert Fico, predstavitelia židovskej obce, diplomati a pamätníci holokaustu. Prvýkrát v histórii pamätného dňa na spomienku prišiel vysoký predstaviteľ Konferencie biskupov Slovenska – arcibiskup Stanislav Zvolenský.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#holokaust #Nacisti #Mosnáková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku