Nová možnosť pre penzistov: Založiť dom a získať rentu

Podľa vzoru vyspelých krajín sa už aj na Slovensku začína uvažovať o zavedení modelu "obrátenej hypotéky". Jej zmyslom je umožniť dôchodcovi dožiť vo vlastnom dome či v byte a zároveň si na zvyšok života finančne prilepšiť.

10.09.2013 20:00 , aktualizované: 11.09.2013 08:00
seniori, penzisti, dôchodcovia, hypotéka,... Foto: ,
"Obrátená hypotéka" má umožniť penzistom dožiť vo vlastnom dome či v byte a zároveň si na zvyšok života finančne prilepšiť.
debata (74)

Musí sa však zaviazať, že svoju nehnuteľnosť neodkáže príbuzným, ale hypotekárnej spoločnosti. Tá penzistovi nehnuteľnosť ocení a na základe odhadu veku dožitia mu ponúkne mesačnú rentu, ktorú od nej bude dostávať až do smrti.

Odporučenie, aby sa vláda zaoberala prípravou legislatívy potrebnej na zavedenie tohto špecifického produktu, sa objavilo aj v Národnej stratégii aktívneho starnutia, ktorú s pomocou odborníkov z externého prostredia pripravuje ministerstvo práce.

„Takzvanú reverznú hypotéku v zahraničí využívajú najmä ľudia, ktorí na starobu potrebujú peniaze a z rôznych príčin sa rozhodli nehnuteľnosť, v ktorej žijú, nezanechať deťom. Buď nijaké nemajú, alebo im ju odkázať nechcú, prípadne sa s nimi takto dohodli,“ uvádza jeden zo spoluautorov stratégie, ekonomický analytik SAV Vladimír Baláž.

Pri hypotéke „naruby“ naozaj peniaze nespláca klient poskytovateľovi, ale presne naopak. Keby ju na Slovensku začala ponúkať napríklad novozaložená štátna realitná agentúra, vznikla by tu cesta, ako z nadobudnutých nehnuteľností vytvoriť štátny nájomný bytofond, ktorý tu zatiaľ výrazne chýba, čo napríklad znemožňuje migráciu ľudí za prácou do bohatších regiónov. Na druhej strane, v slovenských podmienkach zámer určite narazí na viaceré úskalia, keďže tunajšie medzigeneračné vzťahy sú obvykle založené na solidarite rodičov a detí.

Ako tvrdí Michal Němec, ďalší spoluautor dokumentu a zakladateľ DDS Tatry-Sympatia, za atraktívnosť hypotéky tohto typu hovorí fakt, že na Slovensku je vyše 90 percent domov a bytov v osobnom vlastníctve. „Preto je vysoký aj podiel vlastníkov dôchodcov, ktorí takúto nehnuteľnosť obývajú a sú nútení znášať neustále rastúce náklady na prevádzku,“ pripomína. Budúca legislatíva by však podľa neho mala byť poriadne ošetrená proti „šmejdom“, ktorí zneužívajú dôverčivosť a naivitu seniorov.

Sociologička SAV Monika Čambáliková nepredpokladá, že by nový produkt vzbudil široký záujem starších ľudí. „V našej kultúre sa nedostatok peňazí zvykne kompenzovať svojpomocou vnútri rodiny. Starí rodičia deťom pomáhajú s vnúčatami, tie im to na starobu oplatia tým, že ich doopatrujú, no prirodzene predpokladajú, že im zostane dom či byt,“ uvažuje.

Takisto Baláž predpokladá, že by s produktom mali problém najmä deti. „V budúcnosti však už pre ne rozhodne nebude ľahké dať rodiča do domova dôchodcov, aby sa tam ktosi o neho za peniaze daňových poplatníkov postaral, a v pohode si užívať jeho dom,“ varuje ekonóm.

Čambáliková však oponuje, že ani takáto hypotéka nevyrieši problém odkázaných ľudí, ktorí na starobu potrebujú celodennú opateru. „Ak boli doteraz terénni opatrovatelia ochotní starať sa o starkých v domácnosti za smiešne sumy, uvedomme si, že táto éra sa končí. Majú už oveľa zaujímavejšie príležitosti opatrovať v Rakúsku či Nemecku,“ zdôrazňuje. Ani z reverznej hypotéky podľa nej dôchodcovia nezískajú toľko peňazí, aby si vedeli zaplatiť domácu starostlivosť, takže budú nútení odísť do zariadenia sociálnych služieb. Ako sociologička dodáva, aj zahraničné systémy sú nastavené tak, že dom či byt prepadá v prospech poskytovateľa okamžite po tom, čo ho majiteľ opustí.

O úspechu či odmietnutí reverzných hypoték v značnej miere rozhodne nastavenie systému. Ak totiž dôchodca zomrie krátko po uzavretí „obchodu“, poskytovateľ na jeho dome dobre zarobí. Ak však bude žiť oproti jej predpokladom oveľa dlhšie, pre poskytovateľa to bude znamenať finančnú stratu. A tej sa zrejme bude snažiť zabrániť. Penzistov by mohli odradiť aj vysoké poplatky, ktoré by zrejme bolo treba zaplatiť znalcom či odhadcom ich majetku.

„Nesmieme očakávať, že nejaký súkromný či štátny subjekt bude takto dôchodcom pomáhať z čistého altruizmu. Naopak, pôjde mu o vlastný profit,“ predpovedá Čambáliková. Takisto upozorňuje, že ani trhová hodnota moderných a veľkých nehnuteľností nemusí byť vysoká, najmä ak stoja v chudobnejších obciach bez pracovných príležitostí v blízkom okolí.

„Každý finančný produkt má svoju cenu, nie je zadarmo. Ani poisťovne, banky či realitky nie sú charitatívne inštitúcie. Čím je však trh väčší, tým je väčšia aj konkurencia, a teda poplatky nižšie,“ upozorňuje Baláž. Podľa neho, kým sa trh bude rozbiehať, poplatky budú vysoké. „No ak sa produkt ujme, a myslím si, že s pokračujúcim starnutím populácie to tak raz bude, situácia sa obráti,“ tvrdí ekonóm.

Súkromné slovenské banky a poisťovne sa k hypotékam naruby zatiaľ stavajú opatrne. „Sú to rizikové produkty. Pravdepodobnosť, že by sa v dohľadnej dobe vyskytli v ponukách bánk, je veľmi nízka,“ domnieva sa šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. „Toto nie je záležitosť poisťovní. Ak by sa však upravil zákon o doplnkových dôchodkových spoločnostiach, mohol by vzniknúť ďalší prvok zabezpečenia na starobu,“ mieni riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

Na možnosť, či by hypotéky tohto druhu nemohla poskytovať aj štátna agentúra, ktorú chce založiť minister vnútra Robert Kaliňák na obchodovanie so štátnymi nehnuteľnosťami, sa včera Pravda rezortu pýtala, ale odpoveď pre ministrovu zaneprázdnenosť nedostala.

Reverzné hypotéky sa už niekoľko desaťročí využívajú v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii. „Práve to sú však krajiny, v ktorých sa deti zvyknú od rodičov osamostatňovať už v osemnástich rokoch. U nás, kde je tak finančne náročné dostať sa k bytu, je skôr bežné, že tri generácie rodiny žijú pospolu,“ konštatuje Čambáliková.

Model obrátenej hypotéky však už poznajú aj v iných krajinách Európy. Vážne sa ním začínajú zaoberať aj v susednom Česku. Tam však naráža na podobnú skepsu ako u nás. „Ide vraj o výhodné riešenie pre všetky tri strany: klient inkasuje rentu, banka s poisťovňou diverzifikujú aktíva. Nemusíme chodiť okolo horúcej kaše: ide len o úmrtnostné tabuľky a ziskovú maržu,“ uvádza česká tlač. U západných susedov už začala pôsobiť aj pôvodom maďarská súkromná spoločnosť Hild, ktorá ponúka takýto produkt. Od majiteľa nehnuteľnosti požaduje vek aspoň 65 rokov, hneď po predaji vypláca klientovi asi 30 percent jej hodnoty a následne aj rentu.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #penzia #dom #hypotéka #Dôchodcovia #renta